Maďarský hokejový klub UTE Budapešť je dobre známy početnou slovenskou enklávou, ktorej značnú časť tvoria Zvolenčania. Do tejto skupiny patrí aj skúsený obranca Peter Gallo, ktorý sa v priebehu troch rokov prepracoval medzi hráčsku špičku maďarskej ligy. V práve skončenej sezóne sa dokonca stal najlepším obrancom súťaže. „Ocenenie ma prekvapilo, s niečím podobným som totižto vôbec nerátal. Tieto ankety som nezvykol sledovať a vnímať ani v minulosti, pretože väčšinou sa stávali korisťou hráčov Székesfeherváru. Každopádne mám z toho veľkú radosť,“ poznamenal Gallo, ktorému ocenenie na chvíľu pomohlo zabudnúť na smoliarsky koniec sezóny. Dozvedel sa o ňom totiž pri poslednej návšteve klubu, kedy sa prišiel svojmu zamestnávateľovi „pochváliť“ zasadrovanou ľavou rukou. „Mám zlomené zápästie,“ skonštatoval smutne Grco, ktorý prišiel k nešťastnému zraneniu v play off: „V štvrtom semifinálovom stretnutí proti Dunajvárosu ma protihráč odzadu narazil na mantinel. Pri nekoordinovanom páde som dal automaticky pred seba ruky, čo si odniesla ľavačka.“ Pre odchovanca a zvolenského rodáka sa tak sezóna skončila predčasne. Zanedlho jej však zbohom dosť prekvapujúco dali aj jeho spoluhráči. „Sezóna sa nám absolútne nevydarila. Ovplyvnilo ju až priveľa nečakaných a zbytočných udalostí,“ prezradil bek UTE. „Veľa naznačilo už predsezónne sústredenie v Detve, ktorého sa nezúčastnili všetci hráči. Neskôr sa na nás začali lepiť zranenia, ktoré sa nevyhli ani kľúčovým postavám tímu. Atmosféru v klube však zrejme ovplyvnili aj nečakané finančné problémy. Inak si totiž predčasné skončenie trénerskej dvojice Giblák – Hrtús a prakticky žiadne posilnenie kádra vysvetliť neviem,“ pustil sa do rozoberania príčin neúspešnej sezóny Peter. Dianie v budapeštianskom klube výrazne ovplyvnila ešte jedna nepríjemná udalosť. Tímovej pohode nepridal ani tréningový konflikt medzi Slovákom Jozefom Voskárom a maďarským reprezentantom Andrásom Horváthom. ,,Začalo sa to bežnými srandičkami, bez ktorých to na hokejových tréningoch snáď ani nejde. Neskôr však chlapcom rupli nervy a z doberačiek bola bitka. Voskár skončil v nemocnici a Horváth dostal dištanc,“ vrátil sa k nepríjemnej udalosti Gallo a pokračoval: „Od tej chvíle začalo byť dusno aj v šatni. Maďarskí spoluhráči držali stranu Horváthovi, vedenie, čo je možno prekvapujúce, Jožovi. My, zvyšná slovenská enkláva, sme sa držali v ústraní. Zlá klíma sa potom prejavila aj na tréningoch, z ktorých sa vytratila chuť a radosť. Vyvrcholením bolo zbabrané semifinále.“ V klube tak na konci sezóny zavládlo veľké sklamanie a rozčarovanie. Dobrý pocit z pokazeného ročníka nemá ani Peter, ktorý sa minulý rok v lete s UTE ústne dohodol na dvojročnej spolupráci. Nestratil však na maďarský hokej chuť a nerozmýšľa nad zmenou dresu? „Uvidíme. Mám ponuky aj z iných klubov, či už zo Slovenska alebo zahraničia. Rozhodnúť by som sa mal do konca apríla. S vedením UTE však mám dobré, ba až nadštandardné vzťahy. Trojročnú spoluprácu si pochvaľujeme vzájomne, takže príliš by som sa nebránil ani prípadnému zotrvaniu v klube,“ poznamenal tajnostkársky Peter, ktorý pri rozmýšľaní nad novým pôsobiskom bude prihliadať aj na svoju rodinku. Tá mu totiž v Maďarsku chýbala najviac. „Najväčším problémom bolo bývanie. Keby som mal byt, rodinka by bola v Budapešti so mnou. Keďže to však nešlo, využíval som každú príležitosť na cestu domov. Malý Peťko už potreboval parťáka na domáce hokejové zápasy. Našťastie, Maďarsko nie je až tak ďaleko.“
Daniel Valach
