V predposlednom kole Oblastnej hokejbalovej ligy nás zaujal štart Jaroslav Obšuta v drese Bukovinky. Slovenský hokejista, ktorý v poslednej sezóne obliekal dres švédskej Luley, sa v ňom blysol hattrickom. Keďže Obšut sa na hokejbalovom ihrisku objavil aj tento víkend, rozhodli sme sa ho krátko vyspovedať.
Ako sa dostal Jaroslav Obšut k hokejbalu?
Po sezóne som sa chcel trošku odreagovať, pozabávať a spestriť si mesačné voľno. Keďže som sa doma trošku aj nudil, kamarát Jano Blazsek ma na hru ani nemusel dlho prehovárať.
Vo výbere tímu teda celkom jasne zavážilo kamarátstvo s Blazsekom?
Určite. Na chalanov z Bukovinky som sa najskôr chodieval pozerať a neskôr ma to zlákalo aj na ihrisko. Odvtedy, vždy keď môžem, si s nimi spestrujem medzisezónne obdobie.
Aká je podľa vás spojitosť medzi hokejbalom a hokejom?
Hokejbalom sa môžem dostať do dobrej kondičky, pretože som neustále prinútený behať. Zvyknúť si však treba na rozdiel medzi pukom a loptičkou. Inak je to v pohode.
Čo z hokeja najviac využívate v hokejbale? Traduje sa, že máte veľmi tvrdú strelu a hru telom.
Hlavne strelu. Podobne ako v hokeji, snažím sa aj v hokejbale presne a tvrdo strieľať. V podstate robím to, čo mi je vlastné a prospešné tímu.
Počuli sme, že pri vašich strelách pukajú na zimákoch plexisklá...
(smiech) Jeden rok som trénoval so Zvolenom a zlomil som ich približne sedem? Neviem, presne to zrátané nemám. Strelu však mám dobrú, to je pravda. Pracovať však musím aj na iných veciach.
Ako pre vás vyznela posledná švédska sezóna?
Som spokojný. Dosiahol som tridsaťdva bodov a v kanadskom bodovaní mi patrilo šieste miesto. Tridsiatku bodov dosahujem prakticky každý rok, spokojné je aj vedenie tímu, takže je to dobré.
Čo nasledujúca sezóna? Ostávate aj naďalej vo Švédsku?
Zmluvu mám ešte na dva roky, takže teraz sa musím čo najlepšie pripraviť na novú sezónu, nabrať potrebnú kondičku a potom to opäť roztočiť.
Čo reprezentácia?
To je uzavretá kapitola. Nebudem nič zdôvodňovať, s národným tímom som jednoducho skončil.
(dv)
