Pán Jaroslav z okresného mesta na strednom Slovensku môže mať pocit krivdy voči justícii. Stále mu hrozí niekoľkoročný pobyt za mrežami. Prečo? Ešte v roku 2005 prišiel do istej herne Martin S. Prehral na hracom automate pár sto korún a prišiel za krupierom, že má problém. Potrebuje okamžite hotovosť, ale už nemá ani korunu. Pritom práve teraz vyhral v tipovacej súťaži 36-tisíc korún. Ukázal aj tiket. Krupier, 46-ročný Jaroslav D., si na teletexte overil výsledky zápasov a naozaj, výsledky sedeli. Martin vyhlásil, že hotovosť potrebuje tak súrne, že je tiket ochotný predať aj za nižšiu cenu ako je výhra. Krupier pokrútil hlavou. Spozornel, až keď cena tiketu klesla na 25-tisíc. Odkúpil ho. Mal však aspoň toľko „filipa“, že si od Martina S. pýtal občiansky preukaz a odpísal si meno a adresu.
Krupiera na druhý deň v herni vysmiali. Tiket bol falošný. Čo sa dialo ďalej, opísal pán Jaroslav približne takto: „V byte som našiel len Martinovu matku, ktorá mi povedala, že o ničom nevie a nevie ani to, kde môžem jej syna nájsť. Náhodou som ho stretol. Povedal som mu, že ma podviedol a že chcem peniaze naspäť. Inakšie pôjdem buď za jeho mamou alebo na políciu. Prosil ma, aby som neurobil ani jedno ani druhé, že mi peniaze vráti nasledujúci deň a určil miesto schôdzky. Keď som prišiel, čakali ma tam policajti, nasadili mi putá a odviezli ma na políciu.“ Jaroslava obvinili z vydierania so zbraňou a z násilia. Podľa obžaloby nútil Martina S., aby nasadol do auta, odviezol ho za mesto, kde ho zbil. Priložil mu k hlave pištoľ a pýtal sa, či chce mať guľku v hlave. Vydieranie so zbraňou je taký závažný čin, že Jaroslava vzali do väzby. V podstate mal šťastie. Na každé stretnutie s Martinom si totiž vozil svedkov. Kolegu, aj svoju družku. A v čase, keď mal Martina biť a vydierať, dokonca viezol aj stopára. Okresný súd (hlavné pojednávanie museli niekoľkokrát odročiť, lebo Martina pred senát nedokázali predviesť ani policajti a nik doteraz nevie, kde môže byť) Jaroslava oslobodil. Odvolal sa ale prokurátor...
(vrb)
