V pôsobnosti Chránenej krajinnej oblasti Poľana sú iba dvaja profesionálni strážcovia prírody. O to viac sú potrební dobrovoľníci. „Nie sme schopní pokryť celé územie,“ priznal riaditeľ Správy CHKO Poľana Dušan Slávik. Strážcovia prírody sa nedávno stretli vo Zvolene. Aj keď sú dobrovoľníci, nejde o bežných turistov, ktorí sa iba potulujú po lesoch. Majú služby, o svojej práci podávajú hlásenia. Zisťujú stav územia - či je alebo nie je niečo poškodené a navyše doplňujú informácie o pohybe zvierat. Okrem toho usmerňujú ľudí, ktorých stretnú, dávajú im informácie, upozorňujú a v prípade porušenia zákona majú právo dať i pokutu. Stráž prírody je dokonca oprávnená použiť donucovacie prostriedky. V praxi však väčšina problémov končí dohovorom. „Lepšie je, keď sa ľudia dohodnú,“ povedal Dušan Slávik. Pokuta človeka nezmení, skôr naopak, takýto človek môže z trucu narobiť ešte väčšie škody.
S odznakom a preukazom...
Dobrovoľná služba ako stráž prírody potrebuje skutočných nadšencov. Zákon im síce dáva právomoci, no na nejaké odmeňovanie už pozabudol. A tak to robia často na vlastné náklady. Od štátu dostane strážca iba preukaz a odznak. A uniformu? „Snažili sme sa im zohnať jednotné oblečenie prostredníctvom sponzorov, no nepodarilo sa to pre všetkých. Niektorí si ich kúpili sami,“ vysvetlil riaditeľ Slávik. Odmeňovanie strážcov prírody, prípadne preplácanie nákladov by podľa neho bolo motivujúce. Táto práca je pre nich koníčkom alebo záľubou, ku ktorej sa zaviazali sľubom. Znalosť zákona je podmienkou a preto každý strážca musí najprv zvládnuť testy. Aj minulý štvrtok bol test malým prekvapením, ktorý dobrovoľníkom pripravili profesionálni strážcovia.
Loziť môžete na Kaľamárke
Najväčší stupeň ochrany majú rezervácie a práve tu sa strážcovia najčastejšie stretávajú s problémami. V rezervácii by návštevník nemal ísť na bicykli, nemal by ani vybočiť z chodníka a už vôbec by nemal púšťať napríklad psa. Môže ho mať na vôdzke. „Správny návštevník prírody by tam so psom vôbec nemal ísť, pretože takto psa iba stresuje. Reaguje na pachy a z množstva podnetov v lese má doslova chaos,“ dodal riaditeľ Správy CHKO Poľana. Občas sa niekto rozhodne v rezervácii dokonca stanovať, čo tiež nie je dovolené. V podstate je stanovanie dovolené len na miestach na to určených, prípadne ak to dovolí majiteľ pozemku. Veľkým lákadlom je lezenie po skalách. Na Kaľamárke je lezenie dovolené, pravdaže, za dodržania určitých podmienok. Aj vodopád Bystrého potoka je pre lezcov zaujímavý. Tam môžu loziť iba v zime, keď je z vodopádu ľad.
Doma nemôžu, tak prídu k nám
Terénne autá, motorky, štvorkolky sú ďalšou starosťou, ktorá trápi ochranárov. Preháňanie sa rezerváciou je pre mnohých adrenalínovým športom. Že plašia zver a sú nebezpečenstvom i pre turistov, to ich pramálo zaujíma. Na Poľane podobných jazdcov už tiež zaznamenali. „Našťastie je terén Poľany drsný. Ľahšie sa lieta po holiach Nízkych Tatier ako po zalesnenom území. Sú však aj takí... S týmto problémom sa budeme musieť vysporiadať,“ povedal Dušan Slávik a dodal: „Väčšinou ide o vozidlá bez čísel. Pritom je dosť miest, kde sa takíto ľudia môžu vyšantiť. Sú rôzne haldy, zvyšky lomov, kde už väčšiu škodu nemôžu urobiť. Je to vandalizmus a barbarstvo, keď sa niekto rúti na terénnej motorke turistickým chodníkom. Stráž prírody je na takýchto jazdcov prikrátka, nemajú šancu ich zadržať. To sa nedarí ani policajtom. Na to by potrebovali špeciálne komando, vybavené príslušnou technikou. A na to štát nemá.“ Vo vyspelých krajinách nie je možné takéto veci robiť beztrestne. Majú viac prostriedkov a dokážu si prírodu ochrániť. My ešte nie. A to často využívajú napríklad Rakúšania, ktorí si chodia zajazdiť do našich chránených území.
Milan SUJA
