Návrat na začiatok sezóny
Hlava HKm rozdelila pohľad na sezónne účinkovanie svojho tímu do dvoch častí. ,,Medzi našimi výkonmi v základnej časti a play off bol diametrálny rozdiel,“ zamyslel sa Mráz a s hodnotením začal pekne od piky. „V auguste, keď sme z tímu uvoľnili sedem veľmi kvalitných hráčov na čele s Richardom Šechným, Klepáčom, Škutom a ďalšími, sme si povedali, že túto sezónu trošičku vypustíme. Predsa len, nepretržite desať rokov hrať o špicu je náročné na financie, ale aj čas,“ vrátil sa na začiatok sezóny prezident. „Na pohode nám nepridali ani predsezónne problémy so strechou a s tým súvisiaca séria siedmich zápasov na ihriskách súperov. Aj napriek tomu sa nám podarilo všetky problémy prekonať, urobili sme fantastickú sedemnásť zápasovú víťaznú sériu na domácom ľade a nakoniec sme po základnej časti skončili na výbornom druhom mieste. Tu musím dať pred trénerskou prácou Ladislava Svozila s Jozefom Frühaufom, ale aj hráčmi klobúk dole. Veľmi ma potešil aj fakt, že väčší priestor dostali aj naši odchovanci, ktorí sa svojej šance chopili dobre.“
Nitrianske varovanie a bratislavský stop
Po úspešne zvládnutých zápasoch v základnej časti prišlo na rad play off. A to už bola iná káva. „Mančaft sme posilnili o ďalších skúsených hráčov ako Laco Čierny, Kumstát či Dlouhý. Pochopiteľne, že sme prehodnotili aj svoje ambície,“ hovorí Mráz. „V úvodných play off stretnutiach, keď nás doma dvakrát zdolala Nitra, sme však zažili šok. Už vtedy sme voči mužstvu a trénerom urobili prvé, skutočne tvrdé zásahy. Otvorene sme si povedali, kde sa nachádzame a ako by to malo ísť ďalej. Dokonca sme uvažovali, teda hlavne generálny riaditeľ Doprastavu Dušan Mráz, či má vôbec význam do toho investovať také peniaze a čas, keďže samotní hráči si to nevážia. Rovnaký dojem som mal aj z verejnosti. Nie je predsa normálne, aby sme pri sedemnásť zápasovej víťaznej domácej šnúre mali len tisícovú, maximálne dvetisícovú návštevnosť. Aj tento fakt nás dosť znechutil, pretože ak sa hokej nemá robiť pre verejnosť, potom si položíte otázku, prečo to vlastne robíte...“ rozvíjal svoje myšlienky prezident. „Nitru sme nakoniec zvládli, čo nás však stálo enormné úsilie. Vyhrať štyri zápasy za sebou a z toho tri vonku, to považujem za heroický výkon, pretože Nitra hrala výborný hokej.“ Napriek poklesu výkonnosti si Zvolenčania trúfali aj na Slovan. Predsa len, belasí v tom čase hrali v podobnom, ak nie väčšom útlme. Opäť však prišli domáce zápasy a všetko vyznelo naopak. „Psychicky sme nezvládli hlavne ten prvý, v ktorom nám chýbala aj bojovnosť.“ Pred druhým zápasom prehodnotili nanovo svoj prístup všetci zainteresovaní, funkcionármi počnúc a hráčmi končiac. „Aj keď sme prehrali, do Bratislavy sme odchádzali s nádejou v obrat. Prišiel však tretí zápas a my sme pokazili všetko to dobré, čo sme si vybudovali v priebehu sezóny. Vinu na tom nesieme všetci, ako hráči, tréneri, tak aj funkcionári. Hanebným výsledkom 1:10 sme zbúrali absolútne všetko,“ poznamenal s dávkou rozhorčenia Róbert Mráz a pokračoval: „Aj keď sme sa ešte pokúsili o nejaké nápravne kroky priamo v Bratislave, dokonca sami hráči si pred posledným zápasom zvolali schôdzu a navzájom sa burcovali, zvrátiť to už jednoducho nešlo. V štvrtom zápase sme síce hrali dobre, ale, bohužiaľ, znovu sme urobili dve chyby a prehrali.“ Mráz však naznačil aj iné príčiny ľahkovážneho zlyhania. „Možné je, že niektorí hráči, istí si zmluvami na nadchádzajúcu sezónu, to jednoducho zabalili. Zľahčiť si to tiež mohli aj úspešným zvládnutím predsezónneho cieľa, ktorým bola účasť v semifinále. Ak sa teda chceme poučiť z chýb, ktoré sme urobili, máme čo skúmať. Len hlúpy človek sa z nich nepoučí. Za žiadnych okolností sa nemôže stať, že v semifinále prehráme tak vysoko a navyše takým neprofesionálnym výkonom.“
Dôsledky
Hráči pocítili nespokojnosť vedenia pokutami. Tie ich musia mrzieť, pretože nejde o malé peniaze. Stáť ich to bude dvadsať percent platu. Za nešťastný výrok „prehrať 1:10 je to isté ako 1:2“ si svoje zlízal aj tréner Svozil. Vedenie HKm mu jasne vysvetlilo, že Zvolen na podobné prehry zvyknutý nie je a nezaslúži si ich ani jeho divák. Na hráčov však čakalo ešte jedno prekvapenie. „Siedmi z nich sa v pondelok podrobia testom, aby sme sa presvedčili o ich trénovanosti. Mená vám neprezradím. Nevyberali sme ich však podľa výkonnosti, ale z rôznych vekových kategórií. V utorok, keď budeme mať výsledky, vyvodíme závery. Jednoducho chceme zistiť, či sme viac zlyhali z výkonnostnej alebo zo psychickej stránky. Možno v budúcoročnom play off budeme musieť využiť aj služby psychológa, ktorý by mančaft pripravoval po mentálnej stránke,“ prezradil Mráz. Niektorí Svozilovi zverenci sa musia obávať aj o svoju budúcnosť. Ako hovorí prezident, patria medzi nich aj tí - istí si zmluvami. „Niektorí nás sklamali. Prehodnotíme, či si zaslúžia Zvolen reprezentovať aj naďalej. Týka sa to aj zmluvných hráčov. Vypovedať zmluvu totižto môžu obidve strany,“ skonštatoval prezident. „Príčiny vypadnutia budeme hľadať aj v celkovom chode klubu, pretože v play off hráme nepretržite šesť rokov a titul nie a nie získať. Ak sa chceme posunúť ďalej, musíme si to dôkladne rozobrať.“
Čo bude ďalej
Čo bolí, to prebolí. Toho si je vedomý aj Róbert Mráz, ktorý, či chce alebo nie, sa musí pozerať aj dopredu. „Už teraz máme deväťdesiatpäť percent hráčov podchytených aj pre nasledujúcu sezónu. Dokonca, aj tých zvyšných päť percent je náchylných zostať vo Zvolene. To len potvrdzuje, že v kabíne sa vytvorila skutočne dobrá partia. Tí, čo stále váhajú, či vo Zvolene zostať alebo nie, dostali časové ultimáta. Týka sa to najmä Šimonoviča, Cibuľu a Dlouhého. O všetkých troch však máme záujem aj naďalej. Samozrejme, vo výhľade máme aj nových hráčov, z ktorých môžem spomenúť napríklad Laščeka. Vyberať teda bude z čoho, pevne preto verím, že na budúci rok si budeme môcť položiť najvyššie ciele. Zostáva nám preto veriť, že na zvolenský hokej sa v nasledujúcej sezóne bude opäť tešiť aj jeho fanúšik. Chápeme, že divák chce vidieť víťazstva, a v konečnom dôsledku má na to aj právo. Spravíme teda všetko pre to, aby sa situácia z tohtoročného play off už nikdy nezopakovala.“ Dôveru vedenia klubu majú aj tréneri. „S ich prácou sme spokojní, pretože s mužstvom bez hviezd dosiahli skutočne pekné výsledky. Samozrejme, že určité veci sme vytkli aj im. Najmä psychickú prípravu na play off. V spolupráci však pokračujeme. Pevne verím, že na budúci rok, po vhodnom doplnení mančaftu o niekoľko špičkových hráčov, si budeme môcť dať za cieľ aj boj o titul.“
„Mám už svoj vek a nežijem z hokeja. Chcel by som si už trochu aj oddýchnuť a venovať sa svojim osobným záľubám, hlavne rodine. Moja práca je veľmi náročná na čas. Ak som si myslel, že po šesťdesiatke si oddýchnem, dočkal som sa opaku. Robím ešte viac, ako keď som bol generálnym riaditeľom Mliekoservisu. Aj preto som z nášho vypadnutia veľmi sklamaný. Ani vo sne nám nenapadlo, že so Slovanom prehráme v štyroch zápasoch. Mrzí ma to aj kvôli mladšiemu bratovi, ktorý finančne zastrešuje celý hokej. V takých chvíľach začne trápiť otázka, akú odozvu nachádza táto práca u hráčov a verejnosti.“
„Vypadnutie ma mrzí aj z pohľadu kolektívu, ktorý bol najlepším za posledných šesť rokov. Konečne sa vytvorila symbióza medzi mladými a staršími hráčmi, nikto sa nad nikoho nevyvyšoval, hráči sa začali stretávať aj mimo ľadu, začalo to pripomínať skutočný klubový život. Práve to nám v predchádzajúcich obdobiach chýbalo. Neviem si preto vysvetliť uspokojenie, ktoré sa vkradlo do hráčov.“
Text a foto: Daniel Valach
