Správu, že 13. marca vo veku nedožitých 66 rokov zomrel po ťažkej chorobe Karol Spišák, významný slovenský režisér, divadelný a filmový herec a riaditeľ Starého divadla v Nitre, sa dozvedeli vo zvolenskom divadle viac-menej medzi prvými. Jeho syn Michal, ktorý je takisto režisér, totiž s hereckým súborom zvolenskej činohry momentálne pripravuje hru Už ti nikdy nenaletím. Karol Spišák sa vo zvolenskom divadle podpísal pod štyri inscenácie. Prvé tri pripravil tri roky po sebe, divadlo nimi otváralo jednotlivé ročníky Zámockých hier zvolenských. V roku 1999 to bola hra Hraj, noha – a ty druhá, tancuj!, o rok neskôr Z dreva vyrezané a napokon titul Leťte, slečna Nituš! V roku 2004 režíroval inscenáciu Čaj u pána senátora, divadlo ňou vtedy otvorilo divadelnú sezónu. Návštevníci hru v diváckej ankete Motýľ označili za najlepšiu inscenáciu sezóny. V repertoári divadla zostala dodnes. Vlani v septembri prevzal na javisku zvolenskej činohry ocenenie za syna Michala, ktorý si takisto získal priazeň zvolenského diváka hrou S tvojou dcérou nikdy. Tiež sa stala najúspešnejšou inscenáciou sezóny, no pre pracovné povinnosti si Michal nemohol po cenu prísť. Mená Spišákovcov sú natrvalo zapísané do histórie zvolenskej činohry. Preto herci, ale aj ostatní zamestnanci zvolenského divadla nechýbali na poslednej rozlúčke s Karolom Spišákom, ktorá sa konala v piatok v Starom divadle v Nitre.
Karol Spišák režíroval celý rad inscenácií a filmov či televíznych seriálov. Históriu slovenskej televízie obohatil mimo iného aj réžiou filmu Adam Šangala. Z jeho hereckých rolí spomeňme aspoň filmy Prípad pre obhajcu, Balada o siedmich obesených, Kosenie Jastrabej lúky, Pavilón šeliem, Slané cukríky, Nylonový mesiac či Zakázané uvoľnenie.
Ako si naňho spomínajú...
Dramaturgička DJGT Uršuľa Ferenčuková : S Karolom Spišákom som spolupracovala na inscenácii Čaj u pána senátora. Je to pre mňa pamätná inscenácia, bola mojou prvou po nástupe na post dramaturgičky zvolenského divadla. Pri jej príprave sa zišiel vynikajúci tím ľudí. Okrem Karola Spišáka to bol Egon Gnoth či Štefan Hudák. Samí divadelní harcovníci. Čo bolo na Karolovi špeciálne zvláštne, nikdy sa nesťažoval, nešomral, nehundral na problémy, nevyhováral sa na ne. Všetci sme vedeli, má zdravotné problémy, ale on to nedával najavo. Vychutnával si život, každý okamih, keď sa mohol z niečoho potešiť. Minulý týždeň som si prečítala rozhovor, ktorý pre istý časopis poskytol už dávnejšie. Na novinárske konštatovanie, že z neho vyžaruje permanentná radosť a že je nesmierny životný optimista, povedal: „Nie je to až tak tým optimizmom, ale naučil som sa tešiť z každej drobnosti. Napríklad aj z toho, že vylúštim sudoku. Teším sa z každej drobnosti a tie drobnosti mi vytvárajú celoživotnú radosť.“ Myslím si, že to bol od Karola aj istý odkaz...
Herečka DJGT Vladena Škorvagová: Ťažko sa s jeho smrťou zmierujem, pretože sme mali veľmi dobrý, nadštandardný vzťah. Hrala som vo všetkých inscenáciách, ktoré vo Zvolene pripravil, no nikdy som ho nevnímala ako nejakého šéfa, ale ako kamaráta. Aj ako režisér bol ľudský. Na takýto vzťah sa nezabúda, v mojich spomienkach zostane navždy.
Herec DJGT Vladimír Rohoň: Spomínam si naňho ako na veľmi dobrého človeka. Režisér Bednárik pri udeľovaní cien OTO sám o sebe povedal, že ukážku jeho režírovania by mohli odvysielať len po 22. hodine, pretože nadáva a používa vulgarizmy. Karol Spišák bol v tomto smere veľký psychológ. Mal rád hercov, pretože sám hrával, vedel si ich vážiť, vedel sa vžiť do ich kože. Vedel, že krik nie je argument, že krikom sa nič nevyrieši. Divadelná obec prišla o talentovaného, trpezlivého a láskavého režiséra. Takýto človek bude všetkým chýbať. Mal som ho rád...
Herec DJGT Štefan Šafárik: Ako si naňho spomínam? So smútkom... Mali sme blízky vzťah. Bol o rok starší a obidvaja sme sa narodili v auguste. Obsadil ma do všetkých štyroch inscenácií, ktoré vo Zvolene pripravil, v troch som hral hlavné úlohy. To však nebola práca, ale skôr akési bytie. Nepracovali sme len, my sme na javisku žili. No my sme sa stretli už dávnejšie, aj pri televíznej tvorbe. Buď sme spolu účinkovali ako herci, alebo film či inscenáciu režíroval. Karol mal rád ľudí a nerozlišoval ich podľa toho, či a aký titul mali pred menom a za menom. Svojej práci rozumel a slovám, napísaným inými autormi, dával dušu. Zvolenský divák bude na jeho inscenácie dlho spomínať, veď aj Čaj u pána senátora sa stal inscenáciou roka.
(moj)
