Pavel, ako sa pozeráte na vaše domáce duely so Slovanom?
V prvom zápase sme hrali hrozne. Asi sme si mysleli, že keď sme zdolali Nitru, pôjde to samé aj proti Slovanu. Kým sme zistili, že sa hrá semifinále, bolo už po zápase. Do druhého stretnutia sme nastúpili podstatne lepšie. Žiaľ, nepremenili sme šance a nevyužili ani presilovky. Kto nedá góly, nemôže proste vyhrať.
V čom tkvie príčina vášho ospalého nástupu do prvého zápasu?
Už pred zápasom panovala v šatni divná, povedal by som až priveľmi kľudná, atmosféra. Ako keby sa nemohlo nič stať. Pripadalo mi to, že nastupujeme na priateľský zápas a nie semifinále play off. Mysleli sme si, že góly sa Slovanu strelia samé, každý sa spoliehal na toho druhého a vôbec sme si navzájom nepomáhali. Začali sme prehrávať súboje, čo vie súper ako Slovan stopercentne využiť.
Prekvapil vás niečím Slovan?
Hral výborne takticky. Zo zabezpečenej obrany vyrážal do rýchlych protiútokov, na ktoré má stavaných hráčov. Či už Marek Uram, alebo Hurtaj sú v týchto situáciách veľmi nebezpeční. Hrali oveľa disciplinovanejšie ako v základnej časti.
V sérii sa opakuje štvrťfinálový scenár. Nezačína vás domáce prostredie mátať?
Tak to neberiem. Jednoducho sme im dali náskok ako Nitre. Verím však, že to opäť otočíme na 4:2.
Veríte teda v zvrat. Bude však mať naň mužstvo sily?
Určite. Veriť sa musí vždy. Bude to ťažšie ako s Nitrou, ale keby sme si neverili, tak do Bratislavy nemusíme ani cestovať. Musíme vyhrať v treťom zápase a dostať Slovan pod tlak. Zvrátiť sa dá každá séria.
Vašim najbližším cieľom je zrejme vyhrať aspoň jedno stretnutie v Bratislave.
Najlepšie by bolo vyhrať obidva. Musíme však vždy myslieť iba na to najbližšie a ísť od zápasu k zápasu.
(dv)
