Na obálke Žurnálu vidím veľkým písmom napísané VYHRÁME TO? Vidím zvolenských fanúšikov, poteším sa!
Ale potom uvidím prvú vetu článku: „Zvolenský fan klub to vie roztočiť naplno. Chýba mu ...“ To myslíte vážne s tou vetou? Bol niekedy ten dotyčný autor vo Zvolene na hokeji? Vie vlastne o čom je povzbudzovanie? Ak si myslí, že povzbudzovanie „Zvolen, Zvolen“ (dvakrát úder na bubon) a znovu to isté, stačí na to, aby sa mužstvo prebudilo k lepšiemu výkonu, tak potom je... to na vás. Ó pardon, ten povestný fan klub pridá sem-tam aj ,,Bite ich! Bite ich!“ No proste nádhera. Hneď sa cítim ako v pravom hokejovom pekle! Je to vôbec možné? Ďalej čítam článok o fan klube. Páči sa mi, že píšete o Nitranoch, ako vedia povzbudiť svoj tím. Áno, to je práve normálne povzbudzovanie. Na zápase som stál blízko nich a všetky tie ich pokriky a chorály sú mne (a nielen mne) dávno známe. Tak prečo ich nevyspevujú Zvolenčania? A prečo nevymyslia niečo nové? Vlastne vymysleli. Svoj názov: Power of Desert Castle. Ešte aj v angličtine sa opičia! To im nič lepšie nenapadne? Nechcem byť len kritický. Súhlasím s tým majstrom fan klubu, keď hovorí, že do Zvolena sa chodia pozerať diváci a nie fanúšikovia! Ale zase nech nehovorí o tom, že k jeho partii sa nepridá štadión. To je fakt iba na tých ľuďoch, tak nech to tak ostane! Tak a teraz konečne k tomu hlavnému. Pán Kubinec povedal: „Snažíme sa neustále vymýšľať nové chorály a zástavy.“ Ak rozumie tými chorálmi spomínané „Zvolen! Zvolen! a Bite ich! Bite ich!“, tak má čo robiť. Aspoň dúfam, že má nejaký diktafón, aby sa naučil nejaké tie staroznáme veci od Nitranov. A čo sa týka zástav, tie nech nechá tak. Aj tak tú čo majú, dávajú hocikedy naopak! A na úplný záver uvediem jeden príklad. V Sielnici som s partiou hecoval náš futbalový tím s väčšinou pokrikov, ktoré Nitra použila vo Zvolene, už v roku 1997. Mrzí ma, že zvolenský fan klub je tam, kde je a nevie povzbudzovať inak, iba ako búchať do toho bubna! Ono sa dá fandiť, aj keď nás je desať! Predsa, keď idem na zápas povzbudzovať, ide mi o to, aby môj tím vyhral, a aby som sa skvelo zabavil s partiou čo fandí so mnou. Ostatní diváci ma nezaujímajú!
blackmarsh.
Nuž, na svoj názor má právo každý. Aj dotyčný pán, ktorý sa pod svoje myšlienky (ne)zabudol podpísať a skrýva sa za akúsi prezývku. Tak ako jeho mrzí veľa vecí v našom článku, mňa mrzí, že nenašiel odvahu zverejniť svoje meno. A aby som nezabudol milý pane, na hokej chodievam pravidelne.
Daniel Valach
