Aký vplyv môže mať mierna zima na záhradky? „Čiastočne sa to môže prejaviť vo zvýšení výskytu niektorých škodcov a chorôb,“ potvrdil náš predpoklad Albín Jankulík, tajomník Okresnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov vo Zvolene. Silnejšie mrazy niektorých škodcov zničia. Napríklad taká hubovitá choroba ako múčnatka napadá jablone a zárodky, ktoré sú na vetvičkách, mrazy obyčajne zlikvidujú. „Po silnej zime býva tejto choroby menej,“ skonštatoval. Podľa neho sa slabá zima môže negatívne prejaviť aj pri takzvanej kučeravosti broskýň, čo sú červené pľuzgiere na listoch. Napadnuté listy opadajú, úroda je potom slabšia. Ani silná zima však nie je pre záhradkárov žiadnym vykúpením. Nízke teploty síce zničia škodcov a choroby, na druhej strane poškodia niektoré stromy. „Tento rok k takému poškodeniu nedošlo. Najväčší mráz, čo som zaznamenal, to bolo mínus deväť stupňov. Aj ten bol iba jeden deň. Ďalšie dva dni bolo mínus osem stupňov. A to bola celá zima,“ zasmial sa záhradkár. Teploty okolo nuly, prípadne do mínus štyroch či piatich stupňov, ublížiť nemôžu. Niektoré popínavé šípy vraj ani nezhodili svoje listy a po celú doterajšiu zimu mali listy zelené. „Toto ani zima nebola, skôr išlo o predĺženú jeseň,“ dodal Albín Jankulík.
Počasie dovoľovalo záhradkárom venovať sa napríklad ovocným stromom, ktoré mohli rezať. Niektorí už začali upravovať aj pôdu na budúce siatie a sadenie. Pred minulotýždňovým snežením bola pôda suchá a už sa dala dobre vypracovať. Nebyť obavy, že sa zima predsa len ešte prejaví, mohli záhradkári i siať. Najskôr – už vo februári obyčajne sejú papriku, neskôr i paradajky niekde doma za oknom. Aby mali v pravý čas pripravené sadenice. „Do pôdy môže ísť pomerne skoro napríklad hrach, prípadne i bôb. Ten dokonca vydrží i mínusové teploty. Aj koreňová zelenina ako mrkva a petržlen môžu ísť medzi prvými. Ako vôbec prvý by mal ísť do pôdy špenát. Kto ho pestuje vie, že je to zelenina krátkeho dňa. Pokiaľ sa seje neskôr, vyrastá rýchlo do semena,“ vysvetlil A. Jankulík. Mrkve a petržlenu napríklad nevadí ani studená pôda, dokonca sa vraj môže zasiať už na jeseň – samozrejme, ešte pred zamrznutím pôdy.
Slovenský zväz záhradkárov je vo Zvolene veľkou organizáciou. Má 2500 členov. Väčšina má záhradky vo Zvolene, no niektorí chodia na Sliač, Železnú Breznicu a dokonca i do Dudiniec. Vo Zvolene je štyridsaťosem záhradkárskych osád. Kým v televízii ukazovali kvitnúce jablone niekde pri Bratislave, pri Zvolene vraj ešte nič také nehrozí. „Stromy už síce pučia, aj kríky drobného ovocia, no žiadne poškodenie zatiaľ nehrozí,“ povedal nám minulý týždeň Albín Jankulík. Viac zla môžu narobiť májové mrazy - ak nejaké prídu.
(ms)
Niektorí ešte stále nezaplatili
V minulosti rozbúrilo pokojnú záhradkársku rodinu platenie za odpad v záhradkárskych osadách. Protestovali, že za odpad musia platiť vo svojich bytoch a navyše ešte ako záhradkári. „Bolo to ešte v roku 2002. Tí, čo to vtedy nezaplatili, dostávajú doteraz predvolania na mestský úrad,“ dodal Albín Jankulík. Uznesenie mestského zastupiteľstva je pre občanov záväzné. Napriek tomu, že záhradkári žiadali zrušenie uznesenia, jeden rok museli zaplatiť 180 korún za odpad vyprodukovaný v záhradkách. „Vtedajší primátor Vladimír Maňka súhlasil so zrušením uznesenia, no poslanci nie. Nakoniec ho podozrievali, že si chce takto robiť predvolebnú kampaň. Nasledujúci rok sa tieto platby už zrušili a v súčasnosti platíme rovnako ako ostatní občania,“ dodal A. Jankulík. Bežný odpad, ktorý záhradkár vyprodukuje na záhradke, si vraj donesie domov. Ak má odpadu viac, tak si objedná kontajner alebo využije kontajner mesta. Prvá možnosť – teda objednanie kontajnera je však skôr výnimkou ako pravidlom. Veď za jeden kontajner treba zaplatiť päťtisíc korún, čo nie je práve málo. Aj preto sa pri záhradkárskych osadách občas objavia malé smetiská. „Niektorí záhradkári sú nedisciplinovaní,“ priznal tajomník okresnej organizácie. Aj medzi nimi sa nájdu jedinci, ktorých síce zaujíma poriadok v tej ich záhradke, ale čo je niekde za plotom, to už im je srdečne jedno.
Meď a hliník nie sú vhodné
Neprejde týždeň aby niekde nevykradli záhradkársku chatku. „To je takmer na dennom poriadku. Berú najmä plechy... Pokiaľ má niekto na záhradke hliníkový plech, tak mu to rýchlo rozoberú,“ povedal A. Jankulík, tajomník Okresnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov. Najnovšie zlodeji zistili, že aj drôt, ktorý je natiahnutý pri viniči, sa dá speňažiť. Najmä ak je to drôt medený. „Mne samému ukradli asi dvesto metrov takéhoto drôtu,“ dodal A. Jankulík. Meď a hliník jednoducho nie sú materiálmi vhodnými pre využitie na záhradkách. Skúsenosti sú však také, že aj keby ste mali úplne prázdnu záhradkársku chatku, aj tak vám do nej zlodeji násilím vojdú. Nič síce neukradnú, no oprava dverí stojí záhradkára nemálo peňazí.
