Rodina si po vašom odchode z Úradu vlády zrejme trochu vydýchla...
Trochu určite... Treba však povedať, že ani manželka, ani deti mi nikdy nezazlievali, že som bol iba málokedy doma. Aj keď sme sa o tom nikdy nerozprávali, cítil som ich podporu. Musím však priznať, že až teraz som sa spriatelil so svojimi deťmi.
Koľko majú rokov?
Staršia dcérka má... Počkajte, narodila sa štvrtého marca 1985 a teraz je rok 2007. Takže Zuzana bude mať v nedeľu dvadsaťdva rokov. Janka mala 12. februára devätnásť rokov.
Dospievanie prežívali skôr s mamou ako s vami...
Áno, je to tak. No pár dní do roka som sa pre rodinu snažil vždy ukradnúť.
Kedy vás vlastne rodina videla? Prichádzali ste domov hádam aj o ôsmej večer...
To ste veľkým optimistom. Sviatok bol, keď som sa domov dostal pred polnocou. Sem tam sme spolu strávili nedeľu, celý víkend ani nie. Taký si nepamätám. Čiže, môžem to zhrnúť na Veľkú noc, Vianoce a približne desať dní dovolenky v lete.
Teraz, keď už nie ste premiérom, máte viac času. Ujdú sa vám aj nejaké domáce práce?
Viete, že hej? Neviem, či to môžem takto nahlas, no pred Vianocami som napríklad prášil koberec. Vonku, pred domom. Bývame v uzavretom činžiakovom komplexe, v strede ktorého je dvor a uprostred neho oceľová konštrukcia na koberce. Jeden večer mi žena povedala, že nášmu kobercu by veľmi prospelo, keby som tú konštrukciu využil.
Susedov to muselo prekvapiť...
Sem tam som pri prášení koberca zaregistroval, že sa na niektorom okne odchýlila záclonka. Zrejme im to dobre padlo.
Mali ste čas aj na dovolenku?
Ešte nie...
Ale rodina zrejme nalieha...
To ste trafili presne. Záujem, aby sme si v lete urobili väčšiu dovolenku, som už zaregistroval. Zatiaľ som doma vypísal tender, účastníci dovolenky sa môžu ešte niekoľko týždňov vyjadrovať. Potom to vyhodnotím – sám.
A váš návrh...
Zrejme by to bola kombinácia vody – mora a spoznávania kultúrnych pamiatok.
Kde všade ste na dovolenke boli?
Cez zimu predovšetkým na Slovensku. V lete sme chodili k moru – Grécko, Taliansko, Chorvátsko.
V politike ste už veľmi dlho, kde by ste našli uplatnenie, keby ste neboli politikom?
Fíha, to je pekná otázka... Viete, že sa mi páči vaša robota?
Ale to nie je vôbec ľahká práca.
Viem, však ani politika nie je ľahké remeslo. Keby som si pustil fantáziu na špacír, rád by som ako televízny reportér komentoval napríklad futbalový zápas Arsenal - FC Chelsea. Alebo finále Wimbledonu, v ktorom by hral Dominik Hrbatý. Páči sa mi práca reportéra, ktorý musí hneď reagovať na nové fakty. Na tejto profesii ma niečo priťahuje. Ej, ale by som dal politikom...
Ste Východniar, no žijete v Bratislave. Vrátil by ste sa na východné Slovensko?
Často sa na východ vraciam. Keby som však mal povedať, prečo by som sa na východ vrátil, bolo by to hlavne kvôli turistike. Kvôli Slovenskému raju, kde som začal behávať, kvôli Spišskému hradu, Vysokým Tatrám. Milujem kultúru, históriu i prírodu východného Slovenska.
Keď ste boli predsedom vlády, niektorí ľudia vás v láske príliš nemali. Vykrikovali na vás na ulici, nadávali vám... Zmenilo sa to teraz, keď ste iba predsedom opozičnej politickej strany a poslancom? Ako sa cítite na ulici?
Môžem povedať, že dobre. Nestáva sa mi, že by sa ľudia správali voči mne zle. Skôr naopak. Nehanbím sa však povedať, že cítim aj veľký rešpekt. Cítim tiež poznanie ľudí, že sme to so Slovenskom nielen mysleli dobre, ale sme urobili aj kus práce pre to, aby sme ho posunuli dopredu.
Žeby zmenili názor a precitli aj vaši najväčší neprajníci?
City možno meniť nielen v láske, ale aj v sympatiách voči politikom. Obyčajne je to otázka poznania, kontaktu a komunikácie. Ľudia dokážu zmeniť svoj názor. Minule mi jeden človek napísal, že sa osem rokov snažil na mne hľadať iba chyby. Po tom, čo sa tu deje od vlaňajšieho leta si však uvedomil, ako ďaleko Slovensko prešlo za tých osem rokov. Dnes by už volil inak ako v lete 2006. Viete si predstaviť, akú radosť som mal z takéhoto listu.
Samozrejme, že sme to vedeli. Lenže to už bola opäť iba politika. A Mikuláš Dzurinda sa nám nenápadne presunul z pozície obyčajného človeka do pozície politika. Najvyšší čas rozhovor skončiť.
Milan SUJA