Ľudmila Lysinová je otorinolaryngologička – špecializuje sa na ušné, krčné a nosové choroby. „Chcela som robiť chirurgický, operačný odbor, nechcela som robiť očné lekárstvo, pretože očným lekárom je môj manžel,“ vysvetľuje svoje rozhodnutie pri výbere medicínskeho odboru. Narodila sa v Skalici, žila však na Záhorí v Senici. Do Zvolena prišla v roku 1985. „Láska,“ ozrejmí s úsmevom dôvody, ktoré ju sem priviedli. Vo Zvolene má súkromnú ambulanciu. Je to prvá a zatiaľ jediná špecializovaná ambulancia, ktorá získala certifikát kvality ISO 9001:2000. Predtým bola lekárkou vo zvolenskej nemocnici a istý čas pôsobila aj na železničnej poliklinike. Ľudmila Lysinová je známa aj z verejného života. Bola štátnou krajskou lekárkou, zastávala tiež funkciu štátnej tajomníčky ministerstva zdravotníctva či funkciu námestníčky riaditeľa v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici. Do povedomia Zvolenčanov sa zapísala ako iniciátorka verejnej zbierky na CT prístroj pre zvolenskú nemocnicu, ako zakladateľka zvolenského ženského klubu či ako poslankyňa zvolenského parlamentu a zároveň predsedníčka sociálno-zdravotnej komisie. V súčasnosti zastupuje Slovensko spolu s viceprezidentom Slovenskej lekárskej komory v medzinárodnej asociácii európskych lekárov. Popri práci vo vlastnej ambulancii pôsobí aj vo zvolenskej nemocnici, kde operuje.
O akom povolaní ste snívali ako dieťa?
Chcela som byť všeličím. Vojenskou pilotkou, stavbárkou. Pre medicínu som sa rozhodla na gymnáziu. Bolo to správne rozhodnutie.
Čím vám učarila?
Medicína je náročná na psychiku aj fyzické sily lekára, najmä ak strávi niekoľko hodín pri vyšetrovacom kresle a potom ešte operuje. Ale má svoje čaro. Medicína je krásna v tom, že väčšine pacientov pomôže. Ak sa nevyliečia, možno sa im zmiernia aspoň ich ťažkosti.
Ľudia vás poznali aj ako poslankyňu mestského parlamentu. Prečo ste už viac nekandidovali?
Pred šiestimi rokmi sme sa s rodinou presťahovali do Budče, kde sme si postavili dom. Keďže som zmenila miesto trvalého pobytu, nezdalo sa mi férové kandidovať ďalej za poslankyňu vo Zvolene.
Snívali ste o vlastnom dome?
Áno, vždy. S rodičmi sme tiež žili v rodinnom dome. Je to príjemný pocit mať terasu a záhradu. V Budči máme dom na konci dediny pod horou, takže od jari do zimy žijeme vonku, na terase.
Aké sú vaše záľuby?
Mám rada dobrú knihu, klasické aj alternatívne divadlo, z výtvarného umenia slovenskú modernu. Pravidelne chodím do fitnes, plávam, v zime chodím na bežky, v lete sa starám o záhradu. Rada cestujem, mám rada more, slnko aj pamiatky.
Váš najväčší životný úspech?
Považujem sa za úspešnú ženu. Mám zaujímavú a prospešnú prácu, vynikajúce rodinné zázemie, pár dobrých priateľov, plány do budúcnosti. Žiaľ, na Slovensku sa úspech neodpúšťa.
A najväčší neúspech?
Život prináša aj ťažké chvíle a neúspechy, ktoré s odstupom času nevnímam až tak tragicky.
Aké je vaše životné krédo?
Ži a nechaj žiť.
Ktorá vlastnosť vám komplikuje život?
Otvorenosť a netrpezlivosť.
Na čo by ste sa nikdy nedali nahovoriť?
Na vraždu.
Čo neznášate na mužoch?
Aroganciu a hlúposť.
A keď sa neholia.
A čo na ženách?
Ufňukanosť.
Bez čoho by ste sa nezaobišli?
Bez auta a bez dobrej kávy.
Čo nedokážete vyhodiť a prečo?
Mám odložené listy od môjho manžela, svadobné pero, prvé detské topánky našich detí. Od mora si vždy nosím mušličky alebo kamienky. Všetko ostatné vyhadzujem pravidelne a čo je ešte použiteľné, darujem do detského domova.
(moj)
