Termín Popolcovej stredy pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou, no keďže sa do týchto 40 dní nepočítajú nedele, v praxi pripadá Popolcová streda na 47. deň pred Veľkonočnou nedeľou. V tomto roku pripadla Popolcová streda na 21. február, v roku 2008 bude 6. februára. Názov dňa pochádza zo zvyku páliť palmy či bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, keď sú veriaci poznačení popolom na čelo. Tento symbol sa vzťahuje na tradíciu sypania si popola na hlavu na znamenie pokánia pred Bohom. Poznačenie popolom je sprevádzané slovami „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš“ alebo „Obráť sa a ver evanjeliu“.
Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia. V 10. a 11. storočí bol už tento obrad udomácnený v mnohých oblastiach západnej Európy. Koncil v Benevente v roku 1091 ho zaviedol pre celú cirkev, pričom sypanie popola na hlavu sa nahradilo značením na čelo.
V Učení Dvanástich apoštolov (Didascalia apostolorum) zo začiatku 3. storočia sa odporúča 1- až 2-dňový pôst (alebo 40-hodinový pôst) pred krstom a 2- až 3-dňový pôst pred Veľkou nocou. Z tohto krátkeho pôstu sa postupne vyvinul 40-dňový pôst, ktorý odporúča veriacim už na začiatku 4. storočia sv. Atanáz, biskup z Alexandrie, i sv. Cyril Jeruzalemský. Číslo 40 malo posvätný význam; Ježiš Kristus sa postil 40 dní pred svojím verejným vystúpením, 40 dní pokrývala voda zem počas potopy sveta, 40 dní sa postil Mojžiš na vrchu Sinaj, 40 dní putoval prorok Eliáš k jaskyni na vrchu Horeb, kam k nemu prišiel Boh.
Pôvodné pôstne pravidlá boli veľmi prísne. Dovoľovali požívanie jedla len jedenkrát denne. Okrem toho boli sprísnené aj abstinenciou, úplným vynechaním niektorých pokrmov ako mäso, ryby, mlieko a mliečne výrobky (maslo, syry). Terajšie predpisy týkajúce sa pôstu zaviedla v roku 1966 apoštolská konštitúcia Poenitemini. Pôstne obdobie trvá v rímskokatolíckej cirkvi od Popolcovej stredy do Veľkonočnej nedele. Zahŕňa 6 pôstnych nedieľ. Prvá pôstna nedeľa (tohto roku 25. februára) sa ešte donedávna nazývala Quadragesima (grécky tesserakostes, t. j. 40 dní pred Veľkou nocou). Začiatkom 5. storočia sv. Maximus, turínsky biskup, zaviedol trojtýždňovú predpôstnu prípravu. Tri nedele pred pôstom sa volali: Septuagesima (70. deň pred Veľkou nocou - táto nedeľa bola u nás známa pod menom Deviatnik), Sexagesima (60. deň) a Quinquagesima (50. deň). Spolu so 40-dňovým pôstom tvorili 70-dňovú prípravu, symbolizujúcu 70 rokov babylonského zajatia. Pápež Gregor I. Veľký vytvoril pre tieto dni osobitné prosebné modlitby. Pápež Alexander III. nariadil, aby sa spev Aleluja - podobne ako v 40-dňovom pôstnom období - nahradil invokáciou Laus tibi Domine, Rex aeternae gloriae (Chvála Ti Kriste, Kráľ večnej slávy). V roku 1969 boli tieto liturgické zvláštnosti zrušené a všetky tri nedele boli preradené do cyklu nedieľ „cez rok“.
(sita)
