Aká je podstata, význam pôstu?
- Chápanie pôstu v cirkvi vyrastá z biblickej tradície. Už texty Starého zákona, napísané pred viac ako 2000 rokmi, chápali pôst ako výraz pokánia, ľútosti nad pochybnými životnými postojmi. Ako začiatok snahy vykročiť v živote novým spôsobom, ktorý bude viac v zhode s tým, čo nám ponúka Boh. Okrem toho bol pôst dávaný do súvisu s prosebnou modlitbou a posilňovaný almužnou – dobročinnosťou, keď sa veriaci človek snaží niečoho zrieknuť a podeliť sa s tými, ktorí majú menej. Všetky tieto rozmery pôstu sú aktuálne aj v dnešnom cirkevnom chápaní. Takto duchovne i navonok prežitý pôst určite prinesie veriacemu človeku pokoj duše plynúci predovšetkým z usporiadania rebríčka hodnôt.
Aké sú pravidlá počas pôstu? Čoho všetkého sa má veriaci vystríhať?
- Pôst nie je diéta. Dôležitejšie ako pravidlá je to, že obmedzenie v jedle musí byť spojené s vnútornou účasťou, s duchovným chápaním tohto zapierania sa. Inak zostaneme len na povrchu a minieme sa cieľa. V katolíckej cirkvi poznáme prísny pôst, ktorý znamená úplne sa zrieknuť pokrmov z mäsa a iba raz za deň sa najesť pôstneho jedla dosýta. Tento prísny pôst je na Popolcovú stredu a na Veľký piatok. Počas iných pôstnych dní sú pravidlá voľnejšie a zrieknutie sa mäsitého pokrmu je možné nahradiť buď modlitbou, čítaním Sv. písma, alebo nezištnou pomocou druhému, napríklad návštevou chorého. Kto pochopil podstatu pôstu, ten sa dokáže zrieknuť aj cigarety či alkoholu a ušetrené prostriedky venovať chudobnejším. Odrieknutie si zábavy a hluku má zase pomôcť vytvoriť priestor na sebareflexiu, prehodnocovanie životného smeru, čo je v dnešnej uponáhľanej dobe veľmi ťažké, ale o to potrebnejšie.
Popolcová streda je prísnym pôstom, počas ktorého sa nemá konzumovať mäso. Vzťahuje sa zákaz konzumácie mäsa na celý 40-dňový pôst?
- Popolcová streda a Veľký piatok sú dňami prísneho pôstu. Výnimkou sú iba vážne zdravotné indikácie, ako napríklad cukrovka. Odrieknuť si pokrmy z mäsa je potrebné v piatky pôstneho obdobia, podobne aj každý iný piatok počas roka. Tento piatkový sebazápor je pre veriaceho kresťana spomienkou na to, že je to deň, kedy Ježiš Kristus zomrel na kríži. Nedele pôstneho obdobia nie sú dňami odriekania a pôstu. Pôstne obdobie trvá od Popolcovej stredy do Veľkonočnej vigílie celkom šesť týždňov a keďže nedele sa vynechávajú, je to tých známych 40 dní.
Koľko dní v roku má rímskokatolícka cirkev pôstnych?
- Okrem Popolcovej stredy a Veľkého piatku sú pôstnymi dňami všetky piatky v roku - okrem tých, na ktoré pripadne niektorá liturgická slávnosť. Kto chápe podstatu pôstu, ten si možno aj sám niekedy zvolí takzvaný dobrovoľný pôst. Určite tým nestratí, iba získa.
Mnohí veriaci sú presvedčení, že Štedrý deň je tiež pôstny a výnimkou na štedrovečernom stole môže byť rybacie mäso, no údajne je Štedrý deň pôstny v gréckokatolíckej cirkvi, nie v rímskokatolíckej. Je to pravda?
- Štedrý deň nie je pôstnym dňom v ponímaní rímskokatolíckej cirkvi, no ak ho niekto z vlastnej iniciatívy prežije v duchu pokánia, aby potom plnšie prežil radosť z oslavy narodenia Ježiša Krista, treba to len schváliť. Je pravdou, že rybacie mäso nepovažujeme za pokrm, ktorý ruší pôst. Zároveň však treba pripomenúť, že zvyk jesť na Štedrý deň rybu nie je rozšírený vo všetkých krajinách tak ako napríklad u nás.
(moj)
