Narodil som sa 17. 12. 1958 v Lučenci. Rodičia zrejme krstné mená pre mňa a mojich dvoch bratov vyberali zámerne. Všetci máme slovanské mená – Jaroslav, Ivan a Ondrej. Detstvo, do deviatich rokov, som prežil v Lučenci, potom sme sa presťahovali do Zvolena. Študoval som na Strednej priemyselnej škole dopravnej a pokračoval som na Vysokej škole dopravnej v Žiline. Nakoľko som hrával aktívne futbal, začal som pracovať v Cementárni v Lietavskej Lúčke, kde som prešiel všetkými funkciami od robotníka. Keď som mal nastúpiť na post námestníka, rozhodol som vrátiť do Zvolena. Tu som nastúpil na Prevádzkový oddiel ŽSR. U železníc som prešiel tiež rôznymi funkciami, až nakoniec som v roku 1992 začal pracovať ako veliteľ útvaru Zboru ozbrojenej ochrany železníc.
Aké ste boli dieťa?
Myslím, že som sa nevymykal z bežných koľají. Spomínam si, že keď som bol druhák na základnej škole, s kamarátmi sme skúšali fajčiť. Samozrejme, keď som prišiel domov, otec to zacítil a začal ma vypočúvať. Priznal som sa. Otec fajčil Detvy a tak dve krabičky týchto cigariet položil predo mňa a musel som vyfajčiť toľko, koľko som vládal. Bolo mi tak zle, až som sa povracal. Dodnes nefajčím.
Za čo vás rodičia najviac trestali alebo karhali?
Neznášal som, keď ma nútili písať si úlohy a učiť sa za stolom. Väčšinou som sedel na posteli alebo na zemi a tam som sa učil. Za to ma najviac karhali. Tiež aj za neskoršie večerné návraty domov. Platila u nás zásada, že keď zapália verejné osvetlenie, musím ísť domov. Medzi kamarátmi mi bolo dobre a tak sa mi niekedy podarilo prísť aj neskôr.
Aké záľuby máte dnes?
Najväčšou záľubou zostal futbal. Ešte stále ho aktívne hrávam za Elán Zvolen. Na dvadsať rokov aktívneho športu človek nemôže zabudnúť. Okrem toho si pri športe každý vypestuje vynikajúce vlastnosti. Zvyšok voľného času venujem dobudovaniu rodinného domčeka. Fyzickou prácou kompenzujem duševnú zaťaž z práce.
Aké vlastnosti u ľudí neznášate?
Povyšovanie sa nad iných, klamstvo a agresivitu. Každý človek by sa mal dokázať ovládať tak, aby vedel komunikovať na úrovni a situácie riešil s prehľadom a v pokoji. Pritom je jedno, či medzi priateľmi, alebo nepriateľmi.
Ste v niektorom odbore úplný antitalent?
Neviem, či by som našiel takú oblasť. Dokonca dokážem aj uvariť, ale to robím nerád. Kvôli tomu sa manželka na mňa aj trochu hnevá a hovorí, že som na varenie antitalent. Život ma donútil naučiť sa z každej oblasti niečo. I keď niektoré činnosti neovládam dokonale, základy zvládnem. Keby som zostal na pustom ostrove, určite by som prežil.
Máte k niečomu taký vzťah, že bez toho nedokážete žiť?
K futbalu. Ten ma stále drží. Hľadám pri ňom pocit odreagovania sa od psychických tlakov v práci.
Ktorá vlastnosť je vašim najväčším kladom?
No....asi ľudskosť. Snažím sa byť človekom, ktorý sa dokáže v každej situácii vžiť do postoja druhého a pritom si zachovať vlastné ja. Keď na to pozabudnem, manželka mi opakuje – Ži a nechaj žiť.
Máte aj nejaké zlozvyky?
Možno prehnanú poriadkumilovnosť. Všetky veci si ukladám do „komínikov“, dokonca aj špinavú bielizeň. Zostalo mi to z vojny. Moje veci vždy musia byť na tom správnom mieste, inak som nervózny a hnevám sa, lebo nemám prehľad.
(schv)
