Nech si vraví, kto chce čo chce, zvolenský futbal, v ktorom sa už nejaký ten rok pohybujem aj ja, si bez legendárneho Bélu jednoducho neviem ani predstaviť. Ako a kedy sa dali tieto dve ,,veličiny“ dokopy? ,,Nezabudnuteľný Vlado Matrtaj nám, šarvancom zo Švermovej ulice, raz vybavil zápas proti mestským žiakom. V mojej partii sa objavili mená ako Laskavý, Švec, Gáborikovci, Slosiarik či Lihocký. Svojho súpera sme rozstrieľali 10:1! Na druhý deň nás tréner Lehocký už lanáril do svojho tímu. Jeho nezabudnuteľnú vetu ‚chlapci, doneste podobenke‘ si pamätám dodnes,“ zaspomínal si na začiatky Béla. A viete, akú fotku priniesol na svoje zaregistrovanie? ,,Predsa tú z 1. svätého prijímania,“ zachichoce sa večný beťár. Futbalové gény zdedil po svojom otcovi. Nakoniec, aj futbalové vzory mal len dva. ,,Otecko bol výborný brankár a preto som sa vlastne do brány postavil aj ja. No fascinoval ma aj známy Dodo Reimann,“ prezradil podľa mnohých brankársky génius, ktorého zdobili mrštnosť, istota, veľkolepé čítanie hry a čuduj sa svete, aj premieňanie pokutových kopov. ,,Istého času som dokonca patril medzi najlepších jedenástkových exekútorov,“ pochválil sa ,,Bélik“. Vo futbalovej bránke strávil dlhých dvadsaťštyri sezón, v ktorých si na svoje konto pripísal zhruba tisícdvesto zápasov. Väčšinu z nich odchytal vo zvolenskom drese. ,,Absentoval som v ňom len chvíľu. Ako osemnásťročný som odišiel na hosťovanie do Rimavskej Soboty, kde som pobudol rok a pol. Odtiaľ som potom narukoval do Dukly Uherské Hradište, v ktorej mi bol spoluhráčom aj bývalý reprezentačný tréner Slovenska a v súčasnosti tréner Slovana Bratislava Jozef Jankech.“ Do Zvolena sa vrátil v roku 1958 a v podstate už z neho ani neodišiel. Raz to však predsa len na opätovný Bélov odchod vyzeralo, pretože ponukami na prestup sa to okolo neho vždy len tak hemžilo. Keď už šlo do tuhého, plány mu prekazili fanúšikovia. Mozolániho aj so sťahovacím autom zastavili hneď za Zvolenom. ,,To, že som nakoniec zostal pod Pustým hradom, je zásluha mojej manželky. Čo by som však pre ňu neurobil...“ uškrnie sa bývalý brankár popod fúz. S aktívnou kariérou sa rozlúčil v roku 1973, keď prakticky hneď presedlal na trénerstvo. Ako inak, futbalové talenty vychovával najmä vo Zvolene. Jeho rukami prešlo nespočetné množstvo hráčov a, samozrejme, brankárov. Aktívnemu trénerstvu sa venoval dlhých tridsaťdva rokov. Kopačky definitívne zavesil ,,na klinec“ v roku 2005.
Nuž a prečo toľká sláva? Z úplne jednoduchého dôvodu. Vojtech ,,Béla“ Mozoláni, zvolenská futbalová legenda, oslávil 15. februára okrúhlu sedemdesiatku! Nepripojiť sa ku gratulantom, to by bol hriech. A preto, trénerko, ešte raz živió! (...alebo hopalá?)
Daniel Valach
,,Bélovych“ sedem naj
Naj zápas: ,,V roku 1960 sme hrali proti Trudu Moskva. Na druhý deň ma ospevovali všetky noviny.“
Naj tréneri: ,,Veľmi si cením Lehockého, Šotterta, Meixnera, ,,Ďulu Báčiho“ Siegela, Hudeca, Puchera a Ivanka.“
Naj spoluhráči: ,,Hrdlička st., Lásik, Vachovec, Slosiarik, E. Gáborik, Švec, Laskavý, Chovan... Bože, je ich veľa a nerád by som na niekoho zabudol.“
Naj protihráči: ,,Radosť mi robili Szapári, Feldmayer, Zliechovský a mnoho ďalších. Ja som svojich súperov miloval (smiech).“
Naj trénerske obdobie: ,,Postup s dorastencami do II. SNL.“
Naj zverenci: ,,Mistrík, Valach, Borgoň, Flašíkovci, Banski, Svintek, Urda, Mračko, Jančík, Konček st. ...opäť ťažký výber.“
Naj želanie: ,,Želám si, aby sa zvolenský futbal dostal na niekdajšiu úroveň.“
