Krajčírky zo zvolenskej prevádzky... Foto: autor
Roky sa výroba nemenila
Problémy v detvianskej prevádzke začali po tom, ako nemecký partner Vzoru obmedzil objem objednávok. Tradičná výroba skončila, v priebehu roka zaviedli v Detve výrobu pre partnera z Belgicka. Nemec alebo Belgičan... Aký je v tom rozdiel? „Stále ide o pracovné odevy, drobné odlišnosti sú iba v spracovaní,“ dodal J. Kurka. Strojový park a ani technológiu nemuseli meniť, čo bolo výhodou. Tak prečo je z toho problém? Kolektív sa vraj ťažko prenášal cez to, že tradičná výroba končí. „Na niekoľkých schôdzach sme ľuďom vysvetľovali, prečo muselo dôjsť k takejto zmene, a že nám nemecký partner znížil objem výroby až o tridsať percent,“ dodal Ján Halás, vedúci závodu Zvolen. Roky sa vraj v Detve výroba nemenila. Podľa J. Kurku sa pracovníčky ťažko vyrovnávali s novou výrobou a najmä s novými normami. „Táto výroba je roky zavedená v prevádzke v Brezne. A tie pracovníčky normy plnia,“ povedal J. Kurka. „Treba dodať, že niektoré pracovníčky v Detve sa prispôsobili a normy plnili, no niektorým to robilo veľké problémy. Možno tam pramení nespokojnosť,“ pridal sa do diskusie predseda predstavenstva Ján Sekereš. Významný vplyv na plnenie noriem mala a má aj nižšia sériovosť zákaziek a tým aj nevyhnutnosť viackrát počas pracovnej zmeny flexibilne meniť materiálovo a farebne rôznorodú výrobu.
Vzor nepredstavuje špičku
Úkolová mzda je podmienená výkonmi. Keď nie je výkon, nie je patričná odmena. Ľudia zarobili menej. Neplnenie výkonovej normy niektorým dočasne doplácali. Museli, inak by im nevyšlo ani na minimálnu mzdu. Viaceré pracovníčky dorábali prácu nad rámec svojho pracovného času. Situácia v odevnom priemysle je zlá, v rámci cenových relácií, ktoré sa dajú dohodnúť s našimi partnermi, nie je priestor na také mzdy, aké by si mnohí predstavovali,“ dodal podpredseda predstavenstva J. Kurka. Vzor, čo sa týka miezd, nepredstavuje na Slovensku špičku, no nie je ani na chvoste.
Viacero firiem vyrábajúcich pracovné odevy tlak na strane vstupných nákladov (rast cien energií, požiadaviek na mzdy, silnejúci kurz koruny voči euru) a ťažké podmienky v odevnom priemysle nevydržalo. Riešili to hromadným prepúšťaním a znižovaním stavov zamestnancov. Vzor sa doposiaľ takýmto formám riešenia zložitej situácie v odvetví dokázal vyhnúť.
Stretnutiu s odborármi sa nebránia
Zvŕtame reč na odbory. V družstvách plní ich funkciu Komisia starostlivosti o členov a zamestnancov. Členovia vedenia netvrdia, že zamestnanci nemôžu mať odbory. Komisia však zastrešuje 680 zamestnancov. A odbory? „Podľa notárskej zápisnice, ktorú nám predložili, je v odboroch zapísaných päť pracovníčok. A to je veľký nepomer,“ pripomenul Jaroslav Kurka k otázke, či budú rešpektovať požiadavky odborárov. Vzor vraj v súčasnosti nemá na jedenásťpercentné zvýšenie miezd. „Sme radi, že vôbec máme prácu,“ dodal. Splnenie požiadaviek by vraj firmu položilo. A keď nedôjde k dohode? V takomto prípade vraj platí právo väčšinového zastúpenia - vyjednáva sa s organizáciou, ktorá má väčšinu. Stretnutiu s odborármi sa nebránia, o kolektívnej budú vyjednávať. „Zmluva, ktorú nám predložili, vychádza z kolektívnej zmluvy v strojárenstve, kde sú výrobné a ekonomické podmienky výrazne odlišné od odevného priemyslu. Sú tam nadštandardy, ktoré si skutočne nemôžeme dovoliť,“ povedal J. Kurka. A štrajk? „No, ak to skončí štrajkom, tak to naberie veľmi rýchly spád. My sme voči našim partnerom viazaní splnením žiadaných množstiev a termínmi..., povedal Ján Sekereš. V prípade nedodržania dodacích podmienok z podpísaných zmlúv hrozia firme nemalé sankcie.
Všetko je teda stále otvorené. Nespokojnosť pracovníčok na jednej strane, argumenty vedenia na strane druhej.
Reč sa zvrtne na celkovú situáciu v odevnom priemysle... Lacná produkcia z Ázie valcuje Európu. Firmy takým cenám nemôžu konkurovať. Tak je tomu na Slovensku, rovnako však s problémami zápasia aj okolité štáty. To je však už iná debata.
Milan SUJA
Štát nepomôže!
Takmer osemdesiat percent výroby Vzoru ide na export. Doplnkom textilnej výroby je kartonáž. A ďalším doplnkom sa pri súčasnej biede v odevnom priemysle zrejme nevyhnú. Je možné, že o pár rokov bude Vzor vyrábať niečo úplne iné. „Hľadáme aj také možnosti,“ povedal Jan Sekereš. Nie je to však jednoduché. A štát sa tvári, akoby problémy domácich firiem ani nevidel. „Nie sme v pozícii zahraničných podnikateľov, ktorým vláda prispieva na vytvorenie pracovných miest a poskytuje im aj daňové úľavy,“. Podľa podpredsedu predstavenstva Jaroslava Kurku, keby im štát dal tri milióny na jedno pracovné miesto, tak majú túto problematiku tiež vyriešenú. Aký paradox. Najprv necháme padnúť na „hubu“ domácu firmu, aby sme neskôr mohli v rovnakom regióne podporiť firmu zahraničnú. Niekedy je tá vysoká politika veľmi nepochopiteľná. (ms)
