Priechod zakázaný! Tabule s takýmto nápisom sa prehliadnuť nedajú, no jednako okolo nich ľudia prechádzajú, ako keby ani čítať nevedeli. Priechod zakázaný! Vychodený chodník je minimálne meter široký. Rovnako je tomu o niekoľko metrov ďalej. Aj tu je tabuľa so zákazom, aj tu ľudia zrejme na zákaz kašľú. Takýto obraz sa nám naskytol na železničnej stanici v Sliači. Prečo ľudia nerešpektujú zákaz priechodu cez koľajnice? Je to pre nich výhodnejšie, inak by museli obchádzať okolo. Preto prehliadajú nebezpečenstvo.
Pokuty dávali každý druhý deň
Zakázaný priechod využívajú najmä deti z ulíc B. Nemcovej, Gorkého a z Cikkerovej ulice, ktoré si skracujú cestu do školy. Z druhej strany chodia ľudia z časti Rybáre, najmä z lokality Za školou, keď idú na vlak. Ľudí prechádzajúcich cez trať pribudlo najmä po dokončení výstavby v lokalite Za školou. Minulý týždeň nás na prípad upozornili nespokojní občania. Železniční policajti zintenzívnili svoju činnosť práve na stanici v Sliači a pokuty tam vraj dávali každý druhý deň. My sme policajtov v piatok na stanici nenašli. V priebehu polhodiny však prešlo zakázanými priechodmi asi desať ľudí.
Aby to ľuďom neublížilo...
Dôchodkyňa išla prvá. Dávala si mimoriadny pozor a to, či je trať naozaj bezpečná, skontrolovala asi štyrikrát. Za ňou prebehol asi osemnásťročný mladík. Uňho to bolo s pozornosťou o niečo horšie, stačil mu letmý pohľad. Po ňom prešprintovali dvaja šarvanci s loptou v ruke. A to doslova – zrejme sa zľakli nášho fotoaparátu. Ten si zasa nevšimol tínedžer, ktorý vpálil na stanicu na bicykli. V momente bol na druhej strane. Minulý piatok by si policajti dobre zarobili. A to vraj ešte veľa ľudí neprechádza, pretože škola je zavretá kvôli prázdninám. V bežných dňoch si práve deti skracujú cestu domov cez koľajnice. A prečo to robili ostatní? „Viete, mám už svoje roky a išla som navštíviť priateľku, tam, na druhú stranu,“ vysvetlila nám pani Malvína Jaloviarová. Ísť naokolo, to by bolo pre ňu vyčerpávajúce. Aj ona vedela o pokutách, ktoré policajti na mieste vyberali. „Áno, už mi niekto hovoril, že platil,“ dodala. Sama pokutu ešte nedostala. „Myslela som si, že vy mi idete dať pokutu, keď ste ma zastavili,“ zasmiala sa pani Malvína. Potom nás uistila, že väčšinou chodí naokolo - po ceste. „Tam ma však už takmer zrazil vlak,“ pripomenula a dodala: „Závory už boli dolu. Skontrolovala som, či nejde vlak, no pozrela som sa iba na jednu stranu. A vlak išiel z druhej. Ledva som stihla prejsť, už na mňa aj pískal.“ Vraj aj ľudia hovoria, že skôr ich zrazí vlak pri rampách, ako keď prechádzajú cez stanicu. Nepamätala si, žeby na stanici niekoho vlak zachytil, až na jeden prípad. Ten človek sa vraj sám hodil pod vlak. Riešenie videla v podchode, cez ktorý by ľudia prechádzali bezpečne.
„Počul som, že asi týždeň tu žandári ľudí pokutujú,“ povedal nám pán František. Sám na druhú stranu neprechádza. „Mali by to urobiť tak, aby to ľuďom neublížilo,“ zamyslel sa, no nevedel upresniť, ako by to malo byť.
Možno plot a možno podchod
Čo ďalej? S touto otázkou sme sa obrátili na vedenie mesta. Problém stanice nie je novým, ľudia cez železničnú trať prechádzajú už dávno. V minulosti dalo mesto vypracovať štúdiu. Hovorilo sa o podchode, ten sa však nedostal do projektovej dokumentácie elektrifikácie trate Zvolen – Banská Bystrica. „Mesto, prostredníctvom primátora, kontaktovalo železnice. Snažili sme sa ich presvedčiť, aby niečo s týmto problémom urobili,“ povedal nám prednosta Mestského úradu v Sliači Eduard Vágner. Elektrifikácia by mala zrýchliť železničnú dopravu, no tým by sa stali zakázané priechody nebezpečnejšie. Preto sa tiež uvažovalo o výstavbe plota, podobne ako to urobili vo Zvolene. Ani výstavba podchodu či nadchodu však nie je jednoduchá. „Dnešné normy sú už iné. Musel by byť prístupný aj pre imobilných,“ dodal prednosta. V súčasnosti si takúto stavbu na stanici ťažko predstaviť. Musela by ju vybudovať železnica, keďže by stála na jej pozemku. Podľa prednostu by sa mesto mohlo finančne podieľať na príprave projektovej dokumentácie. Ak by mesto nakoniec presvedčilo železnice, nejaký rôčik potrvá, kým k výstavbe dôjde. Dúfajme, že dovtedy si riskantné prechádzanie cez trať nevyberie svoju obeť.
Milan SUJA
