Osem rokov vedie Základnú školu v Lieskovci. Predtým od materskej robila vychovávateľku, učiteľku, inšpektorku. Popri tom stihla vydať niekoľko kníh... Nie je spisovateľkou v pravom slova zmysle, venovala sa tomu, čo vo svojej práci práve potrebovala. „S prvými som začala ešte ako učiteľka – išlo o zbierky prác na výtvarnú výchovu a pracovné vyučovanie. Bolo ich päť,“ povedala nám Martina Chalachánová. Potom nebola spokojná s pracovnými zošitmi z prvouky. „Nepáčili sa mi,“ priznala. Najprv urobila pracovné listy a potom s kolegyňou aj príručku s motivačnými textami. Potom ju oslovilo jedno vydavateľstvo, s ktorým vydala Tvorivú prvouku pre prváka, Tvorivú prvouku pre druháka a neskôr k nim aj metodické príručky. Poslednou bolo Kráľovstvo počítačov. Prečo počítače? „Na prvom stupni nič také nemáme,“ zdôvodnila riaditeľka školy. V Lieskovci učia žiakov iba na prvom stupni a počítačmi je škola veľmi dobre vybavená. S tým, že pri počítačoch budú pracovať už prváčikovia, akoby nikto nerátal. „Pracovný zošit musí byť inak robený, pretože prváci ešte nevedia čítať. Navyše, základ je samotná práca s počítačom, nie práca so zošitom“ dodala riaditeľka. Kráľovstvo počítačov je kombinácia učebnice a pracovného zošita pre všetky štyri ročníky. Všetko, o čom písala, si zároveň skúšala na svojich žiakoch. Napriek priaznivej odozve od iných pedagógov, ďalšiu knihu nechystá. Navyše ju sklamal postoj ministerstva – napriek tomu, že školstvo nemá žiadnu podobnú publikáciu, Kráľovstvo počítačov ako pracovný zošit neschválili. Učitelia by mali pracovať iba s tými učebnicami, ktoré prešli schválením, no viacerí však aj tak siahnu práve po knihe Martiny Chalachánovej. „Dosť ma to sklamalo. Ministersto požadovalo vypracovať pracovný zošit pre každý ročník osve, ale financovať ho nechcelo. Podľa mňa je hlúposť vypracovať pre prváka pracovný zošit z informatiky. V prvom rade sa musí naučiť pracovať s počítačom. Čítať navyše ešte nevie, tak načo mu taký zošit je?,“ dodala riaditeľka.
K počítačom a informatike sa prebojovala sama. Pred rokmi sa pustila do webovej stránky školy. Svoju metódu nazvala „pokus – omyl“. V roku 2003 bola druhou najlepšou školskou stránkou na Slovensku. „To bol osemnásty pokus, ktorý neskončil omylom,“ priznala riaditeľka Chalachánová. O rok neskôr už bola stránka na prvom mieste. Počítače ju skutočne chytili - v súčasnosti študuje informatiku.
Aké máte záľuby? Sú to počítače?
Niekedy som veľmi veľa šila, paličkovala, robila rôzne výtvarné práce... V poslednej dobe ma chytilo záhradkárčenie. Veľmi si pri tom oddýchnem.
Keby ste neučili, kde by ste našli uplatnenie?
Asi by som sa dala na tvorivé ručné práce, vždy ma lákalo tkanie či výroba prútených košíkov. Odmalička som robila rôzne bábky - šila som už ako dieťa. Neviem, či by som s tým dokázala podnikať, skôr by som to asi robila pre radosť alebo učila.
Najkrajší zážitok...
Určite narodenie mojich dvoch detí. Akurát mi je ľúto, že v tej dobe ešte nemohol byť pri pôrode aj môj manžel.
Čo máte najradšej?
Rodinu vrátane psa, prácu...
V tomto poradí. Vždy mi bude prednejšia rodina ako práca.
A čoho by ste sa nedokázali vzdať?
Neviem! O rodine ani nemusím uvažovať, tej určite nie... A ďalšie veci? Ani psíka by som si nedala. Ten je mojim antistresovým programom. Nedokázala by som sa vzdať ani kontaktu s ľuďmi, hoci niekedy si to na pár chvíľ doslova želám.
Čo neznášate na ľuďoch?
Keď sú nespravodliví... Nemám rada podrazy, sebeckosť, no nespravodlivosť je na prvom mieste. Niekedy celý tento svet nechápem.
Je niečo, na čo by ste sa nikdy nadali nahovoriť?
Určite by som v zime nevliezla do Hrona. Tam by som isto zamrzla.
(ms)
