Zvolen - Čas plynie ako voda a napriek tomu, že v meste Zvolen vyrastajú nové budovy, o niektoré staré nie je záujem a tak len chátrajú. Sú opustené, rozkradnuté a kazia dobrý dojem z ulíc, v ktorých sú postavené. Pred dvomi rokmi sme pátrali po majiteľoch troch z nich a snažili sme sa zistiť, aký osud ich čaká. Načrtnuté perspektívy obnovy a ďalšieho využitia však zostali len v rovine sľubov. Po dvadsiatich štyroch mesiacoch stále stoja na svojom mieste a sú ešte v žalostnejšom stave.
Bývalá „sódovkáreň“ je súca len na zbúranie
Budovu ležiacu v severozápadnom kúte bývalých Jegorovových kasární istý čas využívala súkromná firma. V jej priestoroch vyrábala nealkoholické nápoje, ale už dávno ju opustila. Výstavba novej Hronskej ulice dávala objektu, ktorý patrí mestu, širšiu perspektívu, i keď v nej nezostal kameň na kameni. Čo sa dalo odmontovať, a aj to čo sa nedalo, si dávno niekto odniesol. Mesto v tom čase vyčíslilo škodu po zlodejoch na milión dvestotisíc korún. Polícia prešetrovala tento prípad, napriek tomu dodnes zostal páchateľ neznámy. Plány mesta pred dvomi rokmi boli jasné. Budovu treba zbúrať a pozemok predať. Prejavila oň záujem talianska spoločnosť, ktorá na jej mieste plánovala postaviť novú budovu.
Dva roky po....
Nič sa nezmenilo! Budova stojí na svojom mieste a možno len brána, ktorá vedie do dvora objektu, je už zamknutá. Ako nám potvrdil vedúci odboru správy majetku Andrej Banski, talianska firma stratila záujem o pozemok. „Budovu neplánujeme opravovať, lebo je súca len na zbúranie. Už v nej nikdy nič nebude. Pozemok stále ponúkame na predaj. I keď sa nám doteraz nedarilo, verím, že raz príde čas, kedy bude oň veľký záujem. Aj „Jamu“ (parkovisko pri kine Mier – poz. red.) sme ponúkali tri roky a potom sa investori skoro o ňu pobili. Nebojím sa, že by sme aj tento pozemok nepredali,“ hovorí Banski.
Stále je na predaj, investori sa o ňu nebijú
Nemusíme ani chodiť ďaleko a na Štefánikovej ulici narazíme na novšiu budovu. Nedostavaný objekt je niekoľko rokov opustený a útočisko v ňom na krátky čas našli bezdomovci. Rovnako ako fasádu a okná, aj vnútorné vybavenie poznačil zub času a ruky živlov, ktoré sa tu schádzali. Objekt od mesta najskôr odkúpili dvaja lekári, ktorí v ňom plánovali zriadiť hotel, reštauráciu, administratívnu časť a školu pre dentálnu hygienu. Zámer realizovali v spolupráci so zahraničným partnerom z úveru, ktorý im poskytla banka. Ako nám pred dvomi rokmi povedal Anton Hirner, ktorý je jedným zo spomínaných lekárov, ich plány stroskotali na nedostatku peňazí a na nedôvere, ktorá vznikla medzi lekármi a zahraničným partnerom. A tak si banka uplatnila záložné právo a nedostavanú budovu predala realitnej kancelárii.
Dva roky po....
V súčasnej dobe veľké nápisy oznamujú – objekt je na predaj. Realitná kancelária zahradila doskami rozbité sklá na miestach, kadiaľ sa do budovy dalo vstúpiť, aby zabránila ďalšiemu devastovaniu budovy. V jej areáli sa darí len kríkom a stromom, ktoré sa časom poriadne rozrástli, no či sa nájde solventný investor, to je len vo hviezdach.
Budova internátu zmenila majiteľa
Z bývalého internátu Železničného odborného učilišťa na Kuzmányho nábreží zostalo v priebehu rokov, odkedy je opustený, len torzo. Viackrát v ňom horelo, zmizli okná i dvere aj s rámami, v jeho útrobách nezostalo okrem neporiadku takmer nič. Dokonca ho opustili aj bezdomovci, lebo už nevyhovoval ani ich skromným potrebám. Po reorganizácii štátnej správy sa majiteľom budovy stal Banskobystrický samosprávny kraj a do správy ju dostala Združená stredná škola služieb vo Zvolene. Pred dvomi rokmi nám vedúca správy majetku Daniela Krivá povedala, že budovu internátu čaká rozsiahla rekonštrukcia a z neoverených zdrojov sme sa vtedy dozvedeli, že jej budúcimi užívateľmi by mali byť žiaci Ghándího školy.
Dva roky po....
Na prvý pohľad sa nič nezmenilo. Bývalý internát zatiaľ stále ohlodáva zub času. Situácia sa však môže zmeniť zo dňa na deň, pretože budova zmenila majiteľa. Banskobystrický samosprávny kraj ju v decembri minulého roka predal bratislavskej spoločnosti EuroEcology. Do verejnej súťaže na predaj budovy a pozemkov prišli štyri ponuky, z nich bola najvýhodnejšia práve táto. Spoločnosť za budovu ponúkla sedem miliónov 250-tisíc korún.
J. SCHVARZBACHEROVÁ
