Úzka cesta býva uprostred januára obyčajne zasnežená. Teraz nie! Januárové počasie pripomína marec a preto sa nám v putovaní za kúrením otvorili nové možnosti.
„Kúrime iba drevom,“ povedal nám Dušan Machava z Detvianskej Huty. Býva v miestnej časti Komárno, v dreveničke, ktorá má viac ako sto rokov. Život na lazoch je tvrdý, najmä v zimnom období. Hoci táto zima je výnimočná, v minulosti sa Komárno ocitlo aj týždeň bez spojenia s okolitým svetom. Cesty zavial sneh natoľko, že ich nemohol preorať ani traktor. Aj záchranári sa k pacientom dostali až po hodinovom zápase so závejmi. Samozrejme, že iba peši, s nosidlami v rukách.
Na zimu sa tu človek musí dobre pripraviť. Keď už napadne sneh, je neskoro zháňať niečo na priloženie do piecky. „V dome mám sporák a kachle - ‚petríky‘. V nich kúrime,“ dodal Dušan Machava. A drevo? Niekedy od lesov a občas z neďalekej píly. Tá je v súčasnosti v budove bývalej školy v Komárne. „Ani toho dreva veľa niet. Teraz všetko v hore čistia a potom to drvia. Potom sa s tým kúri v Hriňovej,“ povedal. Aj to, čo doteraz ostávalo len tak pohodené, sa vraj využije. Pán Dušan býva v drevenom dome po rodičoch. Taký dom vraj nie je problém rýchlo vykúriť, no rovnako rýchlo sa teplo stratí, keď prestane do piecky podkladať. Kedysi býval v Zolnej a robil v Lieskovci na družstve, až kým nemal úraz. Prišiel o jedno oko, teraz je na čiastočnom invalidnom dôchodku. „Rodičia zomreli, ostalo to prázdne, tak sme prišli sem,“ povedal. Život na lazoch je možno o niečo lacnejší, no na druhej strane tvrdší. A dom, vzhľadom k svojmu vysokému veku, potrebuje súrne opravu. „Pomaly to dávam do poriadku... Je s tým veľa roboty a na všetko treba veľa peňazí,“ vysvetlil fakt, prečo mu práca nejde tak, ako by chcel. Na Malom Komárne, kde stojí jeho drevenička, veľa rodín nežije. Dajú sa spočítať na prstoch dvoch rúk. Niekoľko domov už zmenilo majiteľa – sú z nich chaty, ktoré ožívajú iba počas víkendov.
(ms)
