Poslednou hodinou bola v piatok telesná výchova. Aspoň pre niektorých prváčikov z III. ZŠ vo Zvolene. Išlo o mimoriadne veselú telesnú výchovu. Žiadne kotúle, žiadne preskakovanie cez kozu. Prváci sa vybrali na ľad uprostred námestia a hodinu strávili šantením na ľadovej ploche. Zamračená obloha hrozila dažďom a aj pár kvapiek na ľad dopadlo. Deťom to nevadilo. „Chodíme sem každý týždeň,“ povedala nám triedna učiteľka Emília Štefániková. Podľa nej sú jej žiaci celkom dobrí korčuliari. Z dvadsaťsedem detí sa korčuľuje už dvadsaťšesť. Minulý piatok však na ľad nemohli ísť viacerí, niektorí si korčule zabudli, iným to nedovoľovala choroba. Kým väčšina triedy je na ľade samostatná, štyria potrebujú ešte pomoc. „Tí sa iba učia korčuľovať, s nimi sa na ľade držím za ruku,“ vysvetlila. Dvadsaťsedem detí je ťažko ustriehnuť jednému pedagógovi, preto Emílii Štefánikovej chodí pomáhať ešte Katarína Onofruková. A tiež niektorí rodičia. Kým na ľade nemajú deti problém, mimo neho si už tak suverénne nepočínajú. Najmä, keď treba obuť korčule a poriadne zaviazať šnúrky. Prváci z „trojky“ mali minulý piatok šťastie, len čo skončili telesnú na ľade a vybrali sa späť do školy, rozpršalo sa. Akoby nebo čakalo iba na nich. Akoby im doprialo kúsok zo zimných radovánok, na ktoré je táto zima skúpa.
„Ja som sa dnes nemohol korčuľovať, pretože som bol chorý,“ vykríkol nedočkavo prváčik Timon Kúšik. Len čo sme skončili rozhovor s učiteľkou, chcel aj on niečo povedať k veci. A nielen on, spolužiaci sa začali len tak hrnúť. „Korčuľujem sa dobre a chodím aj na hokej,“ povedal zasa Alan Bielik. Podľa svojho odhadu je vraj v triede najlepším korčuliarom. To sa mu v živote zíde, chce byť hokejovým brankárom. „Tiež sa dobre korčuľujem, no mám rád aj futbal. Posilňuje mi svaly,“ vysvetlil zasa Adam Štefko a dodal: „Včera sme prehrali o niekoľko gólov.“ Rozhovor otočil k futbalu a tak sme ho museli zastaviť. Pobyt na ľade sa nezaobíde bez pádov, tých si deti užili dosť. Podľa jedných bol ľad tvrdší ako obyčajne, podľa druhých mäkší. „Vlani som padal viac ako teraz, zvalil som aj deda,“ zaspomínal si so smiechom Adam. Vraj to deda veľmi nebolelo. Ľad si pochvaľoval aj ďalší z prvákov, Tomáš Kohút. Tiež by chcel v budúcnosti hrať hokej. „Najhoršie je šnurovanie, no s tým mi pomohol ocino,“ dodal. Potom sa rozbehli k učiteľke, ktorá všetkých zoraďovala do dvojstupu. V škole ich totiž čakal obed.
(ms)
