Hrubá snehová pokrývka znemožňovala zvieratám dostať sa k potrave. Hynuli od vysilenia. Prežili iba silné a zdravé jedince. Takéto obrazy nám v minulosti zima neraz priniesla. Nečudovali sme sa, išlo predsa o prirodzený výber prírody. Táto zima je iná a zmena ovplyvňuje zvieratá. Napríklad medveď, ten by mal dávno spať. Patrí však k takzvaným nepravým spáčom a v zime sa občas zobudí. „K spánku ich stimuluje strata potravinovej ponuky a zníženie vonkajšej teploty. Teraz je teplota vysoká a pretože nie je sneh, môžu sa dostať k potrave. Aj preto časť medveďov zaľahla a časť nie,“ povedal nám zoológ Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana Ivan Valach. Koľko ich spí a koľko nieje ťažko odhadnúť, menej citlivé na výkyvy počasia sú obyčajne staršie medvede. No nemusí ísť o pravidlo. „Ešte v polovici decembra, keď napadol len taký poprašok, sme na Poľane našli stopu veľkého medveďa,“ dodal zoológ. Teplo a dostatok potravy, napríklad bukvíc, môže medveďa vylákať von z brlohu. Ďalším faktorom je prikrmovanie raticovej zveri. Dovezená potrava chutí tak raticovej zveri ako aj medveďom. Prikrmovanie v zime, ako je táto, je možno úplne zbytočné, faktom však je, že zver ide tam, kde má potravy dostatok. A keď ju nenájde v jednom revíre, prejde do druhého. Nielen medveďa však zima ovplyvňuje, u ostatných nepravých spáčov, ako jazvec, je to podobné. Iné je to u takzvaných pravých spáčov. „Syseľ, ten zalieza už koncom augusta alebo začiatkom septembra. Nepriazeň zimného obdobia prespí tvrdým spánkom“, dodal I. Valach. Podobne svišť vo vysokých polohách. Syseľ si nerobí zásoby na zimu v nore a preto musí mať v sebe mechanizmus pravého spánku – teplotu zníži na pár stupňov nad nulou, srdce mu udiera iba niekoľkokrát za minútu. Metabolizmus sa zníži, ako sa len dá. Tak, aby telu vydržali zásoby tukov.
Ani vtáctvo sa nevyhlo zmenám. „Vtáky zo severu každý rok migrujú pred krutými podmienkami na juh. Teraz sú tie posuny pomalšie, pretože zima je mierna a extrémne podmienky ich netlačia,“ dodal zoológ Správy CHKO Poľana. Podľa neho niektoré populácie zo severu, ktoré obyčajne zimujú u nás túto sezónu – ak zima „neukáže pazúry“, k nám ani nedoletia. Načo by aj, keď je počasie k nim vľúdne aj na severe. „Toto je veľmi dobrá zima najmä pre malé druhy - spevavcov. Nízke teploty a nedostatok potravy ich dokážu poriadne preriediť. Taká sýkorka potrebuje neustále prijímať potravu, pretože to malé telíčko nemá schopnosť urobiť si niekoľkodňové zásoby,“ dodal I. Valach. Straty medzi spevavcami budú teda určite menšie. Bežné straty počas tuhej zimy sú pritom u týchto druhov aj osemdesiat či deväťdesiatpercentné.
(ms)
