Ďaleko od dediny
Stožok – Budova železničnej stanice v Stožku pôsobí zachovalo. Cestujúci majú k dispozícii čakáreň vykladanú drevom a lavičky, pri rozbíjaní ktorých si asi krátili čas unudení cestovatelia. Čakáreň je však otvorená len od pol piatej ráno do pol jedenástej večer. Okrem pokladne, kde si môžu zákazníci kúpiť cestovné lístky, nie sú k dispozícii žiadne iné služby. Napríklad bufet alebo základná vec – toalety. Stanica cez deň pôsobí opustene, zrejme preto, že obyvatelia obce dávajú prednosť cestovaniu autobusom. A ani sa im nieto čo čudovať. Z „horného“ konca Stožku je to na železničnú stanicu poriadna diaľka.
Viac sprejerov ako cestujúcich
Detva – Hoci je Detva okresným mestom, jej železničná stanica sa nemá čím pochváliť. Rovnako ako v Stožku je tak vzdialená od mesta, že pre obyvateľov mesta je výhodnejšie autobusové spojenie. Na viac-menej opustenej budove stanice zanechali bohatú výzdobu sprejeri. Cestujúci, ktorí sa chcú prepraviť do niektorej inej stanice, si môžu lístok kúpiť v pokladni, ale najskôr musia zaklopať na okienko, ktoré je inak zatvorené. Aj takýto systém obsluhy svedčí o tom, že stanica je málo frekventovaná. Pátrali sme aj po toaletách, veď človek nikdy nevie, kedy na neho doľahne ťažká chvíľka. Našli sme ich vo vedľajšej budove, samozrejme, tiež zamknuté. O občerstvení môžu návštevníci len snívať.
Latríny asi spred sto rokov
Vígľaš – Ošarpaná budova železničnej stanice vo Vígľaši napovedá, že správca si s jej údržbou nerobí veľa starostí. Možno práve preto, že zákazníkov je málo. Na stanici sme dokonca objavili unikát v podobe toaliet, ktoré pripomínajú časy spred sto rokov. Sú postavené vedľa hlavnej budovy a už na prvý pohľad je jasné, že sú to typické latríny. Pred zvedavými očami náhodných okoloidúcich ich chránia petlice s visiacimi zámkami. Na dverách malej, ale vykúrenej čakárne visí oznam „Osobná pokladnica Vígľaš je komerčne zatvorená. Cestovné lístky si môžete kúpiť vo vlaku bez úhrady.“ Pracovníčka nákladnej prepravy na stanici nám povedala, že ľudia z tejto stanice zvyknú cestovať. O počte cestujúcich sa však nezmienila.
Stanica, na ktorej pulzuje život
Sliač – Hoci Sliač nepatrí k veľkým mestám a železničná stanica je umiestnená v starej budove, je udržiavaná. Pracujúci a žiaci, ktorí cestujú do Zvolena či do Banskej Bystrice, kúpeľní hostia, ktorí na Sliač prichádzajú zo všetkých kútov Slovenska i zo zahraničia, tu nájdu primeraný komfort - vyhrievané čakárne i toalety, ak si kľúč vypýtajú v kancelárii výpravcu. Služby dopĺňa súkromné občerstvenie v bezprostrednej blízkosti stanice, prípadne novinový stánok. Aj tento príklad potvrdzuje pravidlo, že o frekventované stanice sa železnice starajú.
Ortieľ vyrieklo rušenie vlakov
Krupina – Ostatné, i keď nie posledné rušenie vlakov, poznačilo aj osud krupinskej železničnej stanice. Osobné vlaky smerujúce cez toto mesto boli zrušené, a tak je budova stanice opustená a chátra. Život jej vdychujú len pracovníci, ktorí majú na starosti nákladnú dopravu, a opilci, ktorí tu občas nájdu útočisko. Rovnaký osud stihol aj ostatné stanice na trase Zvolen – Krupina – Dudince.
(s chv)
