Jaroslav Hazlinger, riaditeľ filiálky UniBanky
Bankár a zároveň huslista. To je Jaroslav Hazlinger. Narodil sa v Detve 9. marca 1970, vyrastal v Hriňovej, kde chodil aj na základnú školu. Na ekonomickej v Banskej Bystrici dral nohavice v odbore zahraničný obchod, potom pokračoval na Fakulte ekonomiky a podnikového manažmentu VŠE v Bratislave. Popri tom sa vyvíjala jeho umelecká kariéra. Ako šesťročný začal v Ľudovej škole umenia v Detve, neskôr otvorili pobočku v Hriňovej. Tu sa ho ujala dnešná riaditeľka hriňovskej ZUŠ-ky Mária Spišiaková. „Pamätám si, ako sme boli na súťaži vážnej hudby Melódie priateľstva v Banskej Bystrici. Vo folklóre som bol doma, no tu nie. Ona ma zaviedla do miestnosti, kde skúšal najlepší huslista v mojej kategórii. Ukázala mi ho a povedala: Hádam sa mu - nedáš!“ spomína Jaroslav Hazlinger. Mladý Hriňovčan sa nedal, skončil na treťom mieste, čo v klasike považoval za svoj veľký úspech. V roku 1980 hľadali muzikantov do detského folklórneho súboru Ratolesť. „Stretli sme sa ako druhá generácia ľudovej hudby Detvanček. Odvtedy s menšími zmenami hrávame spolu,“ dodal J. Hazlinger. Dnes sa však už viac prezentujú ako ľudová hudba Jaroslava Hazlingera. „Detvanček už nepoužívame. Predsa len to inak znie, keď niekde prídeme s veľkými pupkami,“ zasmial sa J. Hazlinger a dodal: „Folklór mi pomáha relaxovať, zabudnúť na starosti a načerpať novú energiu.“
Ako bankár začínal v IRB. Tam prešiel od prepážky cez prevádzkového účtovníka, úverového pracovníka až po riaditeľa pobočky. „Bola to pre mňa úžasná škola. Bol som tam v čase rozmachu – keď bola banka na výslní a taktiež som tam bol i v čase úpadku – keď bola v nútenej správe,“ povedal. Po deviatich rokoch v IRB dostal ponuku robiť riaditeľa v UniBanke. Jaroslav Hazlinger je ženatý, má tri deti - Barborku, Kristínku a Peťka.
Aké máte záľuby? Je to folklór?
Mojou najväčšou záľubou je folklór. Ale až po rodine, tá je na prvom mieste.
Keby ste nerobil bankára, čo by ste zvládli?
Ako muzikant by som sa asi uživil. Mám pocit, že by som vedel robiť aj inú prácu, zrejme z oblasti služieb či predaja. Vedel by som pracovať aj fyzicky, na druhej strane neviem, či by ma to napĺňalo.
Váš najkrajší zážitok v živote...
Tých je veľa, napríklad narodenie mojich detí. Pri poslednom pôrode som bol osobne. Dovtedy som to skôr odmietal, no po tejto skúsenosti to každému odporúčam. Muž si potom ženu viac váži, je to dobré, keď to prežijú spolu.
Čoho by ste sa nedokázali vzdať?
Určite rodiny. Keď som bol priveľmi pracovne vyťažený, tak prišli úvahy o ukončení muzikantskej kariéry, no mám pocit, že ani toho by som sa nedokázal vzdať. Každý človek má nejaké danosti, talent... Keby som zanechal muziku, myslím, že by to bolo plytvaním toho, čo som dostal do daru.
Čo neznášate na ženách?
Ani neviem. Možno keď klamú, alebo sa snažia byť niekým iným ako sú. Keď nie sú úprimné.
A na mužoch?
Hádam to isté.
Na čo by ste sa nedali nahovoriť?
Nerád riskujem, som príliš opatrný. Určite by som nešiel ako horolezec niekde do Himalájí.
(ms)
