O tom, ktoré potraviny nám prospievajú a ktoré nie, ktorá strava je pre zdravie najlepšia, či vegetariánska, makrobiotická alebo prírodná, sa diskutuje neustále. Medzinárodná skupina expertov, ktorá sa touto problematikou zaoberala, tvrdí: „Neexistujú zlé a dobré potraviny, no existuje nesprávne zložená výživa. Napríklad mlieko nemôžeme odsúdiť iba kvôli tomu, že obsahuje cholesterol. Súčasne je totiž zdrojom hodnotných bielkovín, vápnika a mnohých vitamínov skupiny B. S mäsom je to podobné. Nie je rozumné jesť ho každý deň, ale hazardom so zdravím by bolo úplne ho vylúčiť z jedálnička.“ Vegetariánska strava má tiež svoje úskalia. Môže byť dostatočne rozmanitá a plnohodnotná, musí ale akceptovať mlieko a vajcia.
„Ak sa deti stravujú vegetariánsky, teda nejedia mäso, ale dostávajú dosť mlieka, mliečnych výrobkov, vajec a strukovín, nemusí to ešte ohroziť ich vývoj, aj keď tento spôsob stravovania nie je prirodzený. Zdravý vývoj detí je ohrozený u tzv. vegánov, ktorí všetky živočíšne produkty zo svojej stravy a stravy svojich detí vylúčili. U nich po čase nastáva vážne riziko nedostatku bielkovín, vápnika, vitamínov B12 a vitamínu D, čo sa môže nepriaznivo prejaviť na raste a vývoji detského organizmu a jeho funkcii.“
Podľa japonského zakladateľa makrobiotickej výživy Georga Oshawu je najdokonalejšia výživa taká, ktorá obsahuje iba obilniny a celozrnné produkty. Lekári upozorňujú na opatrný prístup k makrobiotike. Jej dôslední propagátori odmietajú napríklad ovocie i zeleninu s vysokým obsahom vody a požadujú dokonca obmedzenie tekutín, čo je veľmi nerozumné kvôli prevencii obličkových ochorení. Propagátori prirodzenej potravy ako cesty ku zdraviu a vysokému veku odmietajú tepelne spracované potraviny, chlieb, cestoviny, mlieko - okrem prirodzenej potravy praľudí. Lenže pračlovek žil priemerne 20 alebo 30 rokov. Medzinárodný tím odborníkov považuje za optimálnu čo najpestrejšiu stravu. Človek by mal jesť zo všetkého po troške (okrem chorých, ktorým lekár nariadil diétu).
Makrobiotika je založená na celozrnných obilninách. Jej najprísnejšie formy dovoľujú iba nelúpanú ryžu (natural), najmiernejšie pripúšťajú aj ovocie, listovú zeleninu, strukoviny, orechy, korenie, ryby, semená.
Prirodzená strava nepozná rôzne upravované potraviny, iba surovú rastlinnú stravu. Vegetariáni odmietajú potraviny živočíšneho pôvodu, lakto-ovovegetariáni jedia okrem rastlinnej stravy mlieko, mliečne výrobky a vajcia. Vegáni sú vegetariáni, odmietajúci aj vajcia, mlieko, mliečne výrobky, med či živočíšne tuky.
(moj, int)
