Miroslav Kusein, súčasný primátor (49)
Ženatý, slobodný... Rodina...
Rozvedený. Mám 22-ročného syna Miroslava, ktorý pracuje v súkromnej firme a diaľkovo študuje na súkromnom gymnáziu v Bratislave. Otca si nepamätám, umrel, keď som mal tri roky. Mamka zostala sama so štyrmi deťmi. Pracovala na miestnom národnom výbore. Vydať sa už druhý raz nechcela a aby nás uživila, pracovala aj ako upratovačka. Všetkým deťom chcela „dať“ vzdelanie. Staršie sestry skončili ako učiteľky. Nemali sme jednoduché detstvo, ale krásne, peniaze nie sú všetko. Jedna zo sestier už zomrela, druhá žije v Čechách, vídame sa málo, a tretia v Spišskej Novej Vsi, s tou som v kontakte častejšie.
Vaše pôvodné povolanie?
Geológ.
O akom povolaní ste snívali ako dieťa?
Aktívne som hrával futbal a basketbal, až kým som nešiel na vysokú školu. Otec hrával futbal veľmi dobre, určite by chcel mať zo mňa futbalistu, ale napokon som si vybral inú dráhu. Prišli roky, to bolo na prelome základnej a strednej školy, keď som chcel byť vojenským pilotom stíhačiek. Absolvoval som aj potrebné testy a zdravotné skúšky, no „baby“ u nás doma rozhodli, že toto robiť nebudem, že je to riskantné povolanie. Keďže mám rád prírodu, rozhodol som sa pre geológiu.
Aký typ ženy sa vám páči? Čo na ženách neznášate?
Nemám vyhranený typ ani vyhranenú vlastnosť, ktorú by som ženám zazlieval. Každý z nás je nejaká osobnosť a každý má svoje pozitíva aj negatíva. Páčia sa mi ženy, ktoré sú sebavedomé, inteligentné, pracovité a dobrosrdečné. Nielen na ženách, ale všeobecne na ľuďoch nemám rád povrchnosť, nedôslednosť a falošnosť.
Najväčšia záľuba?
Šport. Futbal, basketbal, hokejbal, v lete plávanie, v zime lyžovanie. A tiež turistika, hoci tej sa už nevenujem v takej miere ako v minulosti.
Ako spravidla zvyknete tráviť sobotný večer? Alebo večer, keď máte voľný čas...
Ak je chvíľa času, prelistujem si dennú tlač a pozriem si správy v televízii - čo je nové doma, čo vo svete.
Váš životný sen? Splnil sa?
Lietať v oblakoch. Sadnúť si do lietadla aspoň ako druhý pilot. V rámci základnej vojenskej služby som bol na letisku v Hradci Králové pri bojových stíhačkách MiG-23, takže som si ich trochu užil aspoň vizuálne.
Kde najďalej vo svete ste boli? Ste „svetobežník“, alebo nepatríte medzi tých, ktorí potrebujú vidieť celý svet?
Svetobežník nie som, ale Slovensko mám schodené takmer celé. V rámci mojej profesie sú to stovky kilometrov v nohách po horách, takže skôr som „slovakobežník“. Čo sa týka cudzích krajín, pochodil som okolité štáty. Ako vysokoškolák som bol na výmennej brigáde v Moskve, so synom na Sicílii, kde sme si boli pozrieť sopku Etnu a toto leto s priateľkou Zuzanou v Egypte v Luxore. To bolo najďalej, je to kúsok od rovníka.
Aké filmy sa vám páčia? Čo najčastejšie sledujete v televízii?
Rád si pozriem prírodopisné či vedecké filmy, cestopisy alebo dokumentárne spravodajstvo. A občas nejaký horor, ak je dobre spracovaný a má správny náboj napätia.
Najsilnejší zážitok v živote?
Je ich viac, spomeniem tri. Asi každému, kto ukončí vysokú školu štátnicou, potrvá aspoň týždeň, kým to „prežije“ - že to dokázal. Silnou, citovou udalosťou bolo narodenie môjho syna. A napokon aj voľby na post primátora. Pocit, že vám ľudia dajú svoj hlas, svoju dôveru.
A najhorší?
Smrť môjho otca. Aj keď si naňho veľmi nepamätám, chýbal mi.
Viete variť?
Len tak pre seba, s tým by som nikoho neponúkol (smiech). Výnimkou je iba kapustnica a kotlíkový guľáš, to viem pripraviť dobre, ale nepatrím k mužom, ktorí varia radi a dokonca aj výborne.
Vaše najobľúbenejšie jedlo?
Buchty na pare, môžu byť s makom alebo s kakaom, halušky s bryndzou a so syrokrémom, v tejto kombinácii sú lahodnejšie, a hydinové mäso na akýkoľvek spôsob.
V čom ste absolútny antitalent? Čo by ste asi nedokázali a čo by ste ešte chceli skúsiť?
Možno opravu auta. Bežné opravy ako defekt alebo výmenu žiarovky, samozrejme, zvládnem, ale do motorovej a elektrickej časti by som si netrúfol zasahovať. A čo by som chcel ešte skúsiť? Pilotovať tú stíhačku.
Vladimír Šedo, súčasný viceprimátor (51)
Ženatý, slobodný...
Som rodený Zvolenčan, ženatý 25 rokov, bezdetný.
Rodina...
Mám dvoch súrodencov. Sestra aj otec žijú vo Zvolene, brat v Čechách. Manželka Eva je zástupkyňou riaditeľky Združenej strednej školy služieb na Podborovej.
Aký typ ženy sa vám páči? Čo na ženách neznášate?
Nemám vyhranené typy, ale páčia sa mi všetky, ktoré sú upravené, majú tak svoj osobitný šarm. U žien, takisto ako aj u mužov, neznášam závisť, pretože kde je závisť, je nenávisť.
Vaše pôvodné povolanie?
Elektrotechnický inžinier.
O akom povolaní ste snívali ako dieťa?
Kriminalista.
Najväčšia záľuba?
Hudba, kultúra, umenie, film, divadlo, basketbal, futbal, hokej. V súčasnosti sa venujem zimnému plávaniu a otužovaniu, občas golfu. Veľmi rád varím a chodím po nákupoch.
Ako spravidla zvyknete tráviť sobotný večer? Alebo večer, keď máte voľný čas...
Vzhľadom na moje povinnosti mám veľmi málo voľného času, a ak ho večer mám, pozerám spravodajské relácie. V sobotu a v nedeľu, pokiaľ mám voľno, sa venujeme aj s manželkou našim otcom, ktorí sú vdovci a potrebujú našu pomoc. Jeden žije vo Zvolene, druhý v Dubovom pri Turčianskych Tepliciach.
Váš životný sen? Splnil sa?
Byť zdravý a dožiť sa peknej jesene života v kruhu mojich najbližších.
Kde najďalej vo svete ste boli? Ste „svetobežník“, alebo nepatríte medzi tých, ktorí potrebujú vidieť celý svet?
Určite nie som svetobežník. V rokoch 1978-79, keď nebolo jednoduché vycestovať za hranice Československa, som prešiel takmer celú západnú Európu. Vtedy pre 23-ročného chlapca to bolo veľké dobrodružstvo. Dnes ma to neťahá. Rád chodím po našom krásnom Slovensku.
Aké filmy sa vám páčia? Čo najčastejšie sledujete v televízii?
Páčia sa mi filmy, ktoré odrážajú realitu a človek sa pri nich pristihne, ako nad nimi rozmýšľa. V televízii sledujem najčastejšie publicistické relácie a spravodajstvo. Na ostatné nemám čas.
Najsilnejší zážitok v živote?
Pád Železnej opony.
A najhorší?
Keď mi zomrela mama. Mala len 56 rokov.
Viete variť?
Veľmi rád varím. Je to môj koníček.
Vaše najobľúbenejšie jedlo?
Pečené jahňacie stehno na čiernom pive.
Športujete?
V súčasnosti sa venujem zimnému plávaniu a občas golfu.
V čom ste absolútny antitalent? Čo by ste asi nedokázali a čo by ste ešte chceli skúsiť?
Umývanie okien, pranie, žehlenie, utieranie prachu. Keď počujem hukot vysávača, beriem to po štyroch schodoch a utekám z domu. Čo by som chcel skúsiť? Stále ma ťahá odskúšať banji-jumping, skok z výšky priviazaný lanom o nohu.
Július Bešina, v súčasnosti podnikateľ (61)
Ženatý, slobodný, rodina...
Som ženatý. Narodil som sa v znamení barana; to, čo si zaumienim, to chcem aj dosiahnuť celou svojou bytosťou. S manželkou máme jednu dcéru a jedného vnuka.
Aký typ ženy sa vám páči? Čo na ženách neznášate?
Páčia sa mi ženy, ktoré majú slovenské črty, na farbe vlasov nezáleží, štíhle, vysoké, nesmú byť chudé a musia mať všetko, čo žena má mať. Musí byť inteligentná, samostatná a musí vedieť, čo chce. Toto niekedy platí len dovtedy, kým neotvorí ústa a prvý raz neprehovorí. Vrcholne neznášam ženy, ktoré sú pod vplyvom alkoholu. Každá žena musí byť upravená, vôbec nezáleží na cene oblečenia.
Vaše pôvodné povolanie?
Celý môj pracovný život sa točí okolo áut. Pracoval som ako dispečer, garážmajster a vedúci závodovej dopravy a podnikovej dopravy. Benzín a nafta mi voňajú.
O akom povolaní ste snívali ako dieťa?
Ako dieťa som nesníval o žiadnom konkrétnom povolaní, ale strašne rád som sa s verneovkami vznášal päť týždňov v balóne, potápal 20 000 míľ pod morom, žil na tajuplnom ostrove a mal dva roky prázdnin a zúčastňoval som sa výprav ako deti kapitána Granta.
Najväčšia záľuba?
Kedysi, keď sme boli ešte mladí a pekní (teraz sme už len pekní – smiech), mojou najväčšou záľubou bol šport. Môj otec bol najväčším futbalistom Zvolena. Išiel som v jeho šľapajach, ale najväčší úspech ako dorastenec som dosiahol v stolnom tenise, v ktorom som súťažil aj na majstrovstvách Československa. Terajšie záľuby? Hádam najväčšou je moje staršie osobné terénne vozidlo. Keď si do neho sadnem a vybehnem niekde do terénu, doslova relaxujem.
Ako spravidla zvyknete tráviť sobotný večer? Alebo večer, keď máte voľný čas...
Sobotné večery nemávam spravidla voľné, ale moje najkrajšie chvíle sú tie, keď si s manželkou a dcérou sadneme spolu ku kávičke a zhovárame sa nenútene, v pokoji a v pohode o bežných veciach. Keď nemusíme myslieť na to, že o chvíľku musíme byť niekde inde.
Váš životný sen? Splnil sa?
Asi áno. Mám pokojný rodinný život. Na moju rodinu sa v každej situácii dá spoľahnúť. Mám krásnu a dobrú dcéru, ktorá je celá po mne a ktorá je veľmi pracovitá. Mám krásneho vnuka, ktorému to „páli“.
Kde najďalej vo svete ste boli? Ste „svetobežník“, alebo nepatríte medzi tých, ktorí potrebujú vidieť celý svet?
Nie som svetobežník. Bol som len v okolitých štátoch a, samozrejme, párkrát v Chorvátsku pri Jadranskom mori. Najradšej mám našu stredoslovenskú prírodu, keď sme o pár kilometrov vo vysokých horách, kde ma upokojuje pohľad na našu prírodu a keď sa otočíme na druhú stranu, sme v nížinách.
Aké filmy sa vám páčia? Čo najčastejšie sledujete v televízii?
Páčia sa mi detektívky, akčné filmy a vojnové filmy, pri ktorých si oddýchnem.
V televízii najčastejšie sledujem správy a zábavné programy typu Uragán, Hurikán.
Najsilnejší zážitok v živote?
Určite narodenie mojej dcéry a vnuka. Pri obidvoch prvá otázka, keď som telefonoval do nemocnice, bola, „či všetko majú“ a či sú zdraví.
A najhorší?
Úmrtie môjho otca. Zdedil som po ňom nielen meno, ale aj jeho povahu. Mal som ho rád.
Viete variť?
Asi toľko, že by som od hladu nezomrel.
Vaše najobľúbenejšie jedlo?
Vyprážaný rezeň, neviem sa ho dojesť. A mnou urobená haruľa, ktorú nikto nevie pripraviť tak dobre ako ja. Musí byť akurát chrumkavá, nesmie byť odstáta, musí byť akurát teplá. Neviem si predstaviť jesť ju bez zakysanky.
V čom ste absolútny antitalent? Čo by ste asi nedokázali a čo by ste ešte chceli skúsiť?
Absolútny antitalent nie som v ničom. Dokonca viem na dobrej úrovni urobiť aj tzv. ženské práce. Viem si vyprať, ožehliť košeľu, prešiť gombík. Ako malý chlapec som rád vyšíval obrazy a keď bolo nutné mať moderné nohavice, aj tie som si vedel prešiť na šijacom stroji. Nedokázal by som asi skočiť banji-jumping, možno iba ak by išlo o život. Mám rešpekt z mora, ale rád by som skúsil plaviť sa s partiou po mori na plachetnici.
Jozef Rojík, riaditeľ odboru na ministerstve obrany (49)
Ženatý, slobodný...
Som šťastne ženatý, rodák z Látok, vo Zvolene žijem 20 rokov.
Rodina...
Manželka Emília učí na Združenej strednej škole služieb na Podborovej odborné predmety, je textilnou inžinierkou. Máme tri deti. Zuzka (26) žije v Čechách, kde robila letušku. Momentálne je na materskej; v júni sa nám narodila prvá vnučka. Syn Jozef (24) študuje politológiu a Anička (20) pedagogickú fakultu.
Aký typ ženy sa vám páči? Čo na ženách neznášate?
Páči sa mi typ mojej manželky. To je typ ženy, ktorá spĺňa moje predstavy svojou inteligenciou, svojím šarmom a že má všetko to, čo žena má mať. Obdivujem, že ženy prídu z jedného zamestnania a doma nastupujú do druhého. Obdivujem tiež ženy, ktoré sa o domácnosť a deti starajú bez partnera. Nepáči sa mi, ak sa o seba nestarajú. Každá žena je svojím spôsobom majestát, každá sa určitým spôsobom musí starať o seba; o svoj zovňajšok aj o svoje vnútro, duchovné hodnoty.
Vaše pôvodné povolanie?
Profesionálny vojak – kým pred tromi rokmi nezrušili vojenské správy. Bol som osem mesiacov nezamestnaný, takže viem, čo to znamená.
O akom povolaní ste snívali ako dieťa?
Vždy som sníval o tom, že budem učiť a vzdelávať iných, nemám však na mysli učiteľské povolanie. Chcel som robiť niečo pre iných na základe mojich odborných znalostí a vedomostí.
Najväčšia záľuba?
Moja rodina. A študovanie. Som taký večný študent. Pred štyrmi rokmi som ukončil externé štúdium na fakulte špeciálneho inžinierstva, v súčasnosti si robím doktorandské štúdium na tejto fakulte a zároveň doktorát z filozofie. Tiež je to šport, poľovníctvo a včelárstvo. Momentálne chovám 15 včelích rodín a vyrábam med aj propolis, Na materskú kašičku mi už nezostáva čas.
Ako spravidla zvyknete tráviť sobotný večer? Alebo večer, keď máte voľný čas...
Väčšinu dní som v Bratislave, takže ak som doma, trávim ho spolu s manželkou – buď doma, keď sa venujeme sebe – alebo u mojich či manželkiných rodičov. Večery s blízkymi sú najkrajšie.
Váš životný sen? Splnil sa?
Mojím snom bolo mať peknú a šťastnú rodinu a zabezpečiť sebe aj svojim deťom najvyšší stupeň vzdelania. Túžil som tiež mať vlastný rodinný dom, tento sen sa mi nesplnil. Dnes by mi stačil malý, prípadne nejaká chalupa, kde by sme sa mohli celá rodina stretávať.
Kde najďalej vo svete ste boli? Ste „svetobežník“, alebo nepatríte medzi tých, ktorí potrebujú vidieť celý svet?
Najďalej som bol v Egypte. Bol to môj darček pre manželku k 25. výročiu našej svadby. Vidieť pyramídu naživo, to bol tiež môj sen. Nie som svetobežník ani vášnivý cestovateľ, aj keď som už schodil Európu a bol som aj na niektorých miestach v Ázii. Najradšej mám Slovensko a naše hory.
Aké filmy sa vám páčia? Čo najčastejšie sledujete v televízii?
Dokumenty. Cestopisné, prírodopisné, historické... A spravodajstvo. Páčia sa mi aj romantické filmy. Žiadny horor, žiadne stresy. Rád si takisto pozriem dobrú kriminálku, ale musí mať dej. Nepáčia sa mi akčné, násilné filmy, v ktorých sa len zabíja.
Najsilnejší zážitok v živote?
Narodenie mojich detí. Tiež vlastná svadba a promócie.
A najhorší?
Pochádzam z dvojičiek. Brat zomrel nešťastnou náhodou, keď mal 23 rokov. Mal sa práve ženiť. A pred rokom mi zomrel otec. To boli najsmutnejšie okamihy v mojom živote.
Viete variť?
Áno, viem. Uvarím všetko. Zvládnem špeciality, ale aj klasickú kuchyňu našich starých mám – okrem knedlí.
Vaše najobľúbenejšie jedlo?
Nemám špeciálne obľúbené jedlo, zjem všetko okrem bryndzovky, tak toto jedlo volajú v okrese Poltár, odkiaľ pochádza manželka. Niekde to volajú demikát.
Športujete?
Kedysi som aktívne hrával futbal, robil som džudo a venoval som sa maratónskemu behu. S ním som skončil pred dvoma rokmi, keď sa mi pri behu roztrhol meniskus. V súčasnosti je to už len cyklistika, plávanie a posilňovanie.
V čom ste absolútny antitalent? Čo by ste asi nedokázali a čo by ste ešte chceli skúsiť?
(Dlhšia pauza.) Neviem... Manuálne som celkom zručný, absolvoval som aj štátne zváračské skúšky. Viem žehliť a myslím, že dobre, v tom mám prax. Asi by som nedokázal niečo ušiť. Čo by som chcel skúsiť? Žiť niekde v džungli medzi domorodcami a poznávať ich históriu, zažiť ich zvyky. Alebo život eskimákov, to by bolo zaujímavé.
