Uplynul týždeň sme sa opäť vybrali potešiť jedného z čitateľov nášho týždenníka. Namierili sme si to do Dobrej Nivy. Pred zdravotným strediskom sme natrafili na mamičku s tromi ratolesťami, Júliu Rumanovú. Jej by sa isto hodilo, keby vyhrala v súťaži Päťstovka za MY Žurnál, uvažovali sme. No na otázku, či má naše noviny, odpovedala záporne. „Málokedy čítam vaše noviny. Manžel ich občas kúpi, ale keď sa mi dostanú do ruky, tak sú už väčšinou staré.“ Nevedela ani o našej súťaži, no priznala, že päťstovka by sa jej zišla. „Deti vyrastajú zo šiat, tak by som im za ňu kúpila nové nohavice. Keď mužovi poviem, že ste ma zastavili....“, nedopovedala a tak len môžeme hádať, či od teraz budú pravidelne kupovať MY Žurnál. Veď ako povedala pani Júlia, naše noviny sa jej páčia. „Píšete o udalostiach, ktoré sa dejú v tomto regióne a som zasvätená do diania. Najradšej si prečítam recepty, ale aj šport. Len nedávno som tam mala odfoteného syna, futbalistu. Som učiteľka, preto ma zaujímajú aj strany, na ktorých sa prezentujú jednotlivé školy.“
„Máte najnovšie číslo MY Žurnál?“ - položili sme znovu obligátnu otázku. „Áno, áno. Hneď vám ich ukážem, bývam v tomto dome, zareagovala pani Zuzana Žigová. „Viem, prečo ste ma oslovili. Poznám súťaž vo vašich novinách, veď ich čítam každý týždeň. Kupujem si ich v obchode,“ stihla dodať, kým nezareagovala aj suseda, s ktorou práve debatovala na ulici – „Aj ja mám vaše noviny a čítam ich.“ Zrazu sme mali dve ženy v tom istom čase a na tom istom mieste, ktoré mali najnovšie číslo MY Žurnál a chceli vyhrať v našej súťaži. Dilemu, ktorá z nich od nás dostane päťstokorunáčku, sme vyriešili spravodlivo. Prvú sme oslovili pani Zuzanu, teda peniaze dostala ona a hneď aj konštatovala: „Vo vašich novinách sa mi páči všetko. Prečítam ich od A do Z, aj šport pozerám. Nechýba v nich nič, všetko sa z nich dozviem. Ešte aj recepty tam dávate. Sem tam podľa nich aj uvarím a jedlo nám chutilo.“ Päťsto korún sa v mysli Zuzany Žigovej ihneď spojilo s nákupom. „Pôjdem do obchodu a nakúpim potraviny. Sme dôchodcovia a tak nám príde každá korunka vhod. Máme malé dôchodky. Nikdy v živote som nič nevyhrala a to mám za chvíľu sedemdesiat rokov. Pokúšam šťastie, v minulosti som dávala športku, aj teraz tipujem, aj krížovky posielam, no doteraz som nič nevyhrala. Keďže táto päťstokoruna je prvá výhra, na oslavu kúpim nejakú čokoládku,“ uzavrela.
(schv)
