Minulý týždeň nám do redakcie volali viacerí naši čitatelia. Vo vzduchu bolo cítiť zápach hnoja a v piatok sa zápach šíril aj centrom mesta. „Neviete, čo sa deje?“ pýtali sa nás. Niektorí nás rovno navigovali. „Insemas vypúšťa hnojivo na lúky, choďte sa na to pozrieť,“ žiadali nás.
Sťažnosti, predovšetkým od obyvateľov zvolenského sídliska Zlatý potok, zaregistroval aj tunajší obvodný úrad životného prostredia a spoločnosť Insemas požiadal o riešenie, ktoré by zamedzilo šíreniu zápachu najmä z dočasnej skládky hnoja v katastri Lieskovca. Podľa slov generálneho riaditeľa Insemasu Emila Lauka sa ľudia na zápach sťažujú každú jeseň – zakaždým, keď do pôdy aplikujú maštaľný hnoj. „Kúpili sme ekologické hnojisko na Bakovej Jame. Je to vybetónované hnojisko so žumpou a s kontrolným systémom, ktoré spĺňa požadované normy. Tam hromadíme všetok hnoj z chovu našich býkov a raz do roka, vždy na jeseň, ho zaorieme do pôdy. V Holandsku či nemeckom Bavorsku je takýto zápach bežný, sú to farmárske krajiny. Problémom je, že u nás sa ľudia rodia spravidla v panelákoch a nevedia takýto farmársky jav pochopiť. Bez poľnohospodárov by však nemali dať čo do úst, iba ak by sme všetko dovážali,“ hovorí.
Hnoj Insemas minulý týždeň aplikoval na pozemky v blízkosti sídliska Zlatý potok. „Počas aplikácie nevieme zabrániť šíreniu zápachu, ale okamžité zapracovanie do pôdy eliminuje zápach na znesiteľnú úroveň. Zároveň odstránime aj dočasné hnojisko v katastri Lieskovca,“ dopĺňa riaditeľ závodu Marián Ofúkaný.
Insemas so stanicou plemenných býkov je súkromná inseminačná spoločnosť, ktorá na slovenskom genetickom trhu pôsobí 45 rokov. Stanica má kapacitu na 60 býkov, spoločnosť ich chová na produkciu spermy. „Spermu spracúvame, uskladňujeme a distribuujeme chovateľom hovädzieho dobytka. Robíme komplexné služby v rámci inseminácie a reprodukcie hospodárskych zvierat,“ objasňuje Ofúkaný. Na slovenský trh dodávajú 40-percent produkcie, zvyšok odoberajú krajiny Európskej únie (hlavne Rakúsko, Nemecko, Česko, Poľsko a Maďarsko) a Turecko. Býky ročne vyprodukujú zhruba 1200 ton hnoja. Insemas ho používa ako organické hnojivo na svojich pozemkoch v katastri Zvolena a Lieskovca, vlastní ich približne 320 hektárov. Väčšinu tvoria trávnaté porasty. Tento rok lúku pri Zlatom potoku využijú ako ornú pôdu a zasejú tam pšenicu, ktorú využívajú do kŕmnej zmesi pre býky. „Je to organické hnojivo, ktoré pôdu zaťažuje menej ako umelé hnojivá. Hnoj rozsýpame po poli a potom ho zaorieme. Je aj v našom záujme zaorať ho čím skôr – nielen kvôli tomu, že sa z neho šíri zápach. Farmársky zákon hovorí, že ho máme zapracovať do 48 hodín, my ho aplikujeme do pôdy najneskôr do 24 hodín. Ak hnoj necháme dlhšie voľne na vzduchu, z dusíka, ktorý je jeho najdôležitejšou zložkou pre výživu rastlín, unikne viac ako polovica. Potom by sme museli kupovať umelé hnojivá. Práve dusík obsiahnutý vo forme čpavku ľuďom zapácha. Napríklad včera skončili družstevníci s rozsevom hnojiva po poli večer o šiestej, o jednej v noci už bolo zaorané v zemi. Dnes končíme o druhej, najneskôr zajtra, teda v sobotu, bude hnoj v zemi a hneď ideme siať,“ vysvetľuje Ofúkaný. Farmársky zákon im tiež povoľuje použiť na hektár pôdy 35 ton hnojiva, Insemas aplikuje na hektár len 20 ton z dôvodu, aby bol zápach pre ľudí znesiteľnejší.
Pripravovanú aplikáciu organických hnojív na pozemkoch v blízkosti Zlatého potoka od 18. do 22. septembra spoločnosť písomne oznámila samosprávam vo Zvolene aj v Lieskovci a takisto úradu životného prostredia. „V tomto smere sme si povinnosť splnili,“ uzatvára Lauko.
Ľuba MOJŽIŠOVÁ
