Aj strach má rôzne podoby, od príjemného šteklivého pocitu v žalúdku cez zimomriavky na chrbte až po panickú hrôzu. Ten príjemný pocit úzkosti deti mnohokrát samé vyhľadávajú, napríklad pozeraním hororových filmov v televízii alebo návštevou strašidelného bludiska, hoci aj takého, aké stálo uplynulý týždeň na zvolenskom námestí. Medzi jeho návštevníkmi boli totiž takmer výhradne ony. Za trochu strachu a zábavy neľutovali dokonca zaplatiť z vreckového po dvadsaťpäť korún. A to len za prehliadku s dôvtipom upravenej maringotky. „Boli tam samé kostry,“ podelil sa so svojím zážitkom Dominik Spodniak hneď po tom, čo opustil bludisko. Jeho spoločníčka na ceste strašidelným svetom Dominika Diechová ho doplnila: „Vyzeralo to, akoby tam ležali nejakí mŕtvi ľudia.“ Keďže Dominik je chlap, chceli sme vedieť, či sa bál. „Bojím sa takýchto kostier. Celú dobu som mal zatvorené oči.“ Pravdu o svojom strachu asi trochu zveličil, lebo akoby mohol so zatvorenými očami vidieť kostry? Naopak, Dominika svoje slová myslela vážne: „Aj ja som sa bála. Celý čas som sa držala Dominika.“ Obidve deti mali z prehliadky dobrý pocit, veď nakoniec to Dominik aj nepriamo potvrdil, keď svoju návštevu v bludisku odôvodnil zvedavosťou: „Chcel som sa tam ísť pozrieť preto, lebo som chcel vedieť, či to tam bude strašné. Bolo to hrozné.“
Hneď za touto dvojicou sa na cestu bludiskom vybrala partia žiakov z piatej základnej školy vo Zvolene. Filip, Peťo, Barbora, Martina, Dominika, Lukáš a Patrik sa za niekoľko minút so smiechom vyrútili cez dvere s nápisom východ a svorne tvrdili: „Nebolo to vôbec strašné.“ Barbora informáciu upresnila: „Dokopy sme tam nič nevideli, bola tam tma.“ „Nehovor, veď si sa ma celý čas držala za tašku,“ nesúhlasila s ňou Martina a Dominika ešte dodala: „Ja som držala Martinu za ruku.“ Nakoniec sa všetky tri zhodli, že v bludisku nebolo nič desivé, len chalani sa ich snažili vystrašiť. Bola to pre nich dobrá zábava.
(schv)
