I keď sa veľkí chlapci už ničoho neboja, traja kamaráti posedávajúci na zvolenskom námestí sa priznali, že z niečoho strach majú. A vôbec sa za to nehanbili. Veď krokodílov, žralokov, hadov, pavúkov či myší sa boja aj dospelí. „No,“ premýšľal Michal Berky nad našou otázkou a nakoniec prišiel na to, že „bojím sa krokodílov. Určite by som nevliezol do vody, keby som vedel, že sú v nej.“ S obavami pred žralokmi sa nám zveril aj Janko Krnáč a jeho menší brat Paľko sa tiež pridal: „Bojím sa hada. Keď idem spať, tak sa bojím aj tmy. Musím mať zapálené svetlo, lebo po tme by prišiel čert a strašil by ma,“ odôvodňoval, prečo u Krnáčovcov nešetria elektrickou energiou. Asi strach z tmy majú v rodine, lebo po slovách mladšieho brata aj Janko priznal, že keď bol menší, tiež sa bál tmy. „Mama mi vždy pred spaním musela povedať rozprávku, aby som zabudol na strach a mohol som zaspať. Keď sa mi to podarilo, svetlo zhasla,“ spomínal starší z bratov Krnáčovcov. Chlapci sú zväčša huncúti a týmto trom kamarátom huncútstvo len tak kukalo z očí. „Keď robím zle, bojím sa, keď mama vytiahne varechu. No tou ma nebije, ani remeňom, len mi občas šuchne rukou,“ dodáva Michal Berky.
(schv)
