Stále ju poznajú ako hriňovskú „jednotku“
Základnú školu v centre Hriňovej navštevuje päťstošesťdesiat žiakov. Z nich je tridsaťdeväť v špeciálnych triedach. Aj tu, tak ako vo väčšine iných škôl, počet žiakov klesá. „Každý rok prídeme o tridsať žiakov,“ povedala nám riaditeľka školy Emília Trebulová. Demografický vývoj je neúprosný – rodí sa menej detí. Kedysi bolo v jednom ročníku aj štyri či päť tried. Dnes sú väčšinou po dve. Iba siedmakov, ôsmakov a deviatakov sú v ročníku tri triedy. „Teraz sme do prvého ročníka zapísali štyridsaťšesť žiakov, no odchádza nám sedemdesiattri,“ spočítala riaditeľka. Menej žiakov potrebuje menej priestoru, aj preto sa prednedávnom do školského pavilónu presťahovala Základná umelecká škola v Hriňovej. Školu v centre mesta si ľudia pamätajú ako hriňovskú „jednotku“, aj keď sa čísla pri školách už prestali používať.
Bohatá ponuka krúžkov
Tridsaťtri krúžkov navštevujú žiaci školy, pritom niektoré majú viac oddelení... Ponuka je skutočne bohatá, každý si môže vybrať, čo ho najviac zaujíma. O čo je najväčší záujem? „Jednoznačne o počítače,“ skonštatovala riaditeľka Trebulová a dodala: „Vynikajúcich však máme napríklad strelcov, nedávno vyhrali okresné kolo a postúpili na krajské. Aj družstvo chlapcov aj dievčat... A navyše viacerí jednotlivci.“ Krúžky v škole vedú učitelia aj rodičia detí, niektoré priatelia školy. K rozvoju krúžkov napomohli vzdelávacie poukazy, ktoré prispievajú k lepšiemu ohodnoteniu vedúcich krúžkov. Netradičným krúžkom je napríklad cykloturistický... Nie žeby žiaci museli chodiť do školy na bicykloch, na tie sadajú cez víkendy a vyrážajú do okolia. Podľa riaditeľky zvládnu na dvoch kolesách vraj aj dvadsať či tridsať kilometrov. Úspešným krúžkom je tiež šachový.
Internetová stránka školy je jej pýchou
Stránku začal robiť učiteľ informatiky František Strýček, k nemu sa pridali nielen učitelia ale aj žiaci. „Našou snahou je urobiť zo stránky kompletný informačný portál pre učiteľov, žiakov a rodičov,“ dodala riaditeľka Trebulová. Internetovú stránku už viackrát ocenili aj odborníci, dvakrát ju nominovali v súťaži o najlepšiu webovú stránku školy. Hoci zatiaľ nevyhrali žiadnu cenu, umiestnili sa medzi najlepšími.
Stránka školy je naozaj bohatá. Prináša informácie o histórii školy, projektoch, aktivitách, ktoré dokresľuje fotogaléria... Množstvo odkazov na stránky z okolia, cestovný poriadok, telefónny zoznam, vyhľadávače, ale napríklad aj prekladový slovník robia zo stránky už teraz skutočnú informačnú banku, ktorú sa oplatí navštíviť. Zaujímavosťou sú osobné stránky niektorých učiteľov, žiakov aj celých tried.
Tristo počítačov? Môžeme iba snívať...
„Snažíme sa zapojiť do všetkých projektov. V niektorých sme úspešní v iných nie... Cez projekty sme však získali veľa finančných prostriedkov. Infovek sme začali hneď v prvý rok. Vtedy sme ešte neuspeli, no v druhom roku áno... Vďaka tomu máme počítačovú učebňu. Socrates sme skončili vlani,“ povedala riaditeľka. Projekty umožnili viacerým deťom dostať sa do zahraničia. Navštívili školy, mohli porovnávať... „Z Bristolu prišli veľmi nadšení. Veď na celej škole majú okolo tristo počítačov. Sú v triedach, sú na chodbách. Naši žiaci doslova žasli,“ dodala riaditeľka. O takom vybavení môžu žiaci na Slovensku iba snívať. Za prostriedky z projektov si „jednotka“ trochu prilepšila v technickom vybavení. Dokúpili nové počítače, webovú kameru, digitálny fotoaparát, slovníky cudzích jazykov... A rôzne iné pomôcky.
Ani v súčasnosti však v „jednotke“ nezaháľajú. Prešli im ďalšie dva projekty z programu Školy pre budúcnosť, ktorý organizuje Konto Orange a Centrum pre filantropiu. Škola dostala dvakrát po tridsaťtisíc korún. Stretnutie s Albínom Brunovským a Bádateľská cesta prírodou sú názvy projektov. „Prvý je zameraný na výtvarnú výchovu. Kúpime pomôcky a chceme zorganizovať besedu a urobíme aj galériu žiackych prác. Druhý je tiež zameraný na nákup učebných pomôcok a samozrejme exkurzie žiakov do prírody,“ dodala riaditeľka Trebulová. Škola bude bohatšia o mikroskopy, zbierku minerálov a rastlín, žiaci zasa o zážitky z návštevy prírodného skanzenu vo Vydrovskej doline v Čiernom Balogu.
Školské športové stredisko
Podľa riaditeľky Emílie Trebulovej je najpopulárnejším športom futbal. Aj keď to Hriňovej vo futbale dospelých veľmi nejde, je to zrejme iba dočasné. Už teraz vyrastajú nové futbalové nádeje nielen medzi panelákmi ale aj v školskom športovom stredisku. Futbal láka najviac, bežecké lyžovanie a volejbal, ktoré sú ďalšími športmi v stredisku, menej. Napriek tomu majú práve v týchto športoch Hriňovčania svoje vzory. Darí sa volejbalistom aj lyžiarom... „Aj teraz sme mali jedného majstra Slovenska a ďalšieho lyžiara na druhom mieste,“ dodala riaditeľka.
Školský klub od šiestej
Školský klub detí navštevuje deväťdesiatpäť detí. Sú rozdelené do troch oddelení. Školský klub je otvorený nielen popoludní ale aj ráno. „Vychádzame v ústrety rodičom, ktorí chodia skôr do práce,“ dodala riaditeľka. Klub je otvorený už od šiestej. Popoludní zasa do štvrtej.
Elektronický časopis
Elektronický školský časopis by mal onedlho uzrieť svetlo sveta. Prečo práve elektronický? Nuž je to lacnejšie ako periodikum v tlačenej podobe a navyše aj jednoduchšie. Elektronický časopis budú tvoriť samotné deti. Informatiku majú žiaci povinnú od siedmeho ročníka.
Latka Jána Zvaru
Otvorená škola pre šport bol názov projektu, ktorý škole priniesol ďalšie prostriedky naviac. Kúpili si vybavenie pre skok do výšky. „Chceme obnoviť starú tradíciu – Latku Jána Zvaru. Tento športovec bol našim žiakom a kedysi sme takúto súťaž robili. Potom sa nám rozpadlo doskočisko.“ Ján Zvara sa ešte ako aktívny športovec na súťaži zúčastnil. Samozrejme nesúťažne... Súťaž žiakov základných škôl - Latku Jána Zvaru by Hriňovčania chceli zorganizovať už tento rok.
Vybrať si môžu z piatich jazykov
Jazyky sú v škole povinné od tretieho ročníka. Hoci majú žiaci na výber medzi angličtinou, nemčinou, francúzštinou, španielčinou a ruštinou, najväčší záujem je práve o angličtinu. Upadá už aj záujem o nemčinu. K jednému povinnému jazyku si pre niekoľkými rokmi pridávali siedmaci ďalší, teraz od toho škola upustila. Nevytvárali ani jazykové triedy. Radšej jeden a poriadne, ďalší si môžu pridať ako nepovinný predmet alebo krúžok.
Najskôr treba opraviť strechy
Školské budovy majú štyridsať rokov a tieto roky na nich aj vidieť. „Všetko treba opravovať,“ zhodnotila riaditeľka Trebulová. Ak by malo byť všetko v úplnom poriadku, potrebovali by na rekonštrukciu okolo dvadsať miliónov. To je veľa peňazí a tak sa v školstve plátajú iba najväčšie diery. Zriaďovateľom školy je mesto, s ktorým má škola veľmi dobrú spoluprácu. Kým v predchádzajúcich rokoch investovala Hriňová do školy na sídlisku Bystré, pri ktorej zrekonštruovali pavilóny, ďalšie väčšie investície by mali smerovať do „jednotky“. Tu sa už v predchádzajúcom období zamerali na šetrenie energiou a preto vymenili okná na schodištiach a vchodové dvere v dvoch budovách. Tento rok majú naplánovanú rekonštrukciu strechy. Projekt počítal s podkrovím, v súčasnosti uvažujú o zmene. Rovná strecha by vyšla lacnejšie a za rovnaký objem peňazí by mohli vymeniť strechy na dvoch budovách. Školský areál je veľký, žiaci sa učia v dvoch budovách, ďalej je tu telocvičňa, dielňa a jedáleň, pri ktorej sú dve špeciálne triedy. „Závidím školám, ktoré to majú všetko pod jednou strechou,“ dodala riaditeľka školy. Náklady na kúrenie sú veľké, rovnako aj náklady na čistotu. Veď nie vždy sa všetci pri prechode z jednej budovy do druhej prezujú.
Známky cez internet
Od začiatku februára sa rodičia môžu o známkach svojich ratolestí dozvedieť aj prostredníctvom internetu. Navyše triedny učiteľ môže takýmto spôsobom poslať hromadnú správu rodičom, napríklad o rodičovskom združení. A zasa rodič môže odoslať správu učiteľovi, napríklad o ospravedlnení absencie. Elektronické žiacke knižky zatiaľ nemajú všetci, skúšajú ich na šiestej A. Takéto moderné informovanie o prospechu či správaní sa žiaka je zatiaľ na Slovensku v plienkach. „Je to časovo náročné pre triedneho učiteľa,“ skonštatovala riaditeľka. Veď každý deň musí ísť k počítaču a nové známky zapísať, aby si ich rodičia mohli v pokoji svojich domovov prezrieť. Je to práca naviac... Po šiestakoch by mali nasledovať ďalšie triedy. Každé dieťa, lepšie povedané rodič, musí dostať svoje prístupové heslo. Ďalšia vec je, že rodič musí mať prístup na počítač a internet. Ak ho nemá, musí sa spoliehať na klasické informácie od svojich detí alebo od triedneho učiteľa na rodičovskom združení. Škola si to vyskúšala, teraz záleží na triednych učiteľoch a na tlaku rodičov. Ak bude záujem, bude aj elektronická žiacka knižka vo všetkých triedach.
Milan SUJA
