Odsúdil som sa na samotu. Som gay

Viktor je päťdesiatnik. Všetci naokolo ho považujú za zarytého starého mládenca. Lenže pravda je iná. To, že sa nikdy neoženil, že po jeho boku nikdy nežila žena, má inú príčinu. Takmer celý život ju pred svetom skrýva. I dnes sa mu ťažko odhaľujú najintímnejšie chvíle a myšlienky, skutočnosť, že je gay. Len pod rúškom anonymity bol ochotný hovoriť o svojej orientácii a o všetkom, čo s ňou súvisí.

Detstvo a pubertu prežil rovnako ako jeho rovesníci. Nadväzoval priateľstvá tak s chlapcami, ako s dievčatami. Život bežal hladko. „Nevyhýbal som sa dievčatám, s niektorými som začal aj randiť. Na strednej škole mi padla do oka spolužiačka. Nášmu vzťahu však niečo chýbalo,“ hodnotí prvé kroky začleniť sa do „hetero“ spoločnosti Viktor. Vzťah s peknou Aničkou pokračoval aj napriek Viktorovým pochybnostiam. Aj keď nastúpil na základnú vojenskú službu do Čiech, prekonávali vzdialenosť listami. Nežné slová vo Viktorových listoch ale časom ubúdali, hoci jeho dievča spriadalo sny o ich spoločnom živote. Vo Viktorovom srdci sa totiž zrodila nová láska. Silná, ozajstná. Láska, ktorá dokáže prekonať aj najväčšie prekážky. Okrem jednej, že to bola láska muža k mužovi. „S Jozefom som sa cítil dobre. Boli sme stále spolu, na výcviku i počas vychádzok do mesta. Keď som si uvedomil, že nejde len o kamarátstvo, že k nemu cítim to, čo chýbalo v mojom vzťahu k Aničke, bol som celkom vykoľajený a zmätený. Dlho som sa s tým nevedel sám vyrovnať. O to ťažšie bolo zveriť sa Jozefovi a prijať jeho reakciu. Nevedel som, ako mu to mám naznačiť, povedať... Bál som sa, že zničím naše priateľstvo, ak neprijme moje vyznanie. Neprijal. Do konca vojenčiny sa mi vyhýbal,“ smutne spomína Viktor na prvú ozajstnú lásku. Ani Viktorova matka sa nedokázala zmieriť s myšlienkou, že jej syn je iný. Že nikdy nebude mať normálnu rodinu a deti. „Rodičom som to povedal až vtedy, keď som už nevedel zniesť ich výčitky, prečo sa neožením. Pohádali sme sa a vyhodili ma z domu. Vraj sa nebudú hanbiť za takého....“ Viktor chápal svojich rodičov. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa o homosexualite na Slovensku nahlas nehovorilo. Pre jeho mamu a otca, ktorí žili na dedine a napriek režimu boli presvedčenými katolíkmi, bol syn – gay viac ako neprijateľný. Hanba a predsudky boli silnejšie ako rodičovská láska a pochopenie. Preto odišiel. Ešte niekoľkokrát sa pokúšal nájsť si partnera. Aj tých málo krátkodobých vzťahov, ktoré mal, stroskotalo. „Vzdal som to. Prestal som sa pokúšať opäť nájsť lásku. Sám som sa odsúdil na samotu,“ so smútkom v očiach aj v srdci konštatuje Viktor a možno pre tých, ktorí nechápu, dodáva: „Láska medzi homosexuálmi je rovnaká ako medzi heterosexuálnymi pármi. Sú v nej vzostupy aj pády, chvíle šťastia aj trápenie, rovnako silná telesná príťažlivosť. Ničím sa nelíši, iba pohlavím jedného z dvojice.“