Ostatní, o čosi starší, s nostalgiou spomínajú na študentské časy. „Keby sme vedeli, čo bude, budeme sa cudzí jazyk viac učiť,“ hovoria. Chýba im? Pociťujú hendikep, že sa v cudzine nedokážu dorozumieť?
Jaroslav Kováč: Učil som sa kedysi francúzštinu, no nemal som ju kde využiť a postupne som z nej takmer všetko zabudol. Určite je to hendikep, keď si nedokážem v zahraničí niečo pýtať v obchode alebo opýtať sa na cestu. Ale v situácii, že by som sa bez cudzieho jazyka nezaobišiel, som ešte nebol. Človek, ako sa hovorí, keď potrebuje, dohovorí sa rukami aj nohami. Učiť sa teraz? Práca, deti... Chuť by bola, ale čas nie je vôbec.
Róbert Brankovič: Kedysi som sa učil ruštinu, ale je to strašne dávno, naposledy na strednej škole. Občas som ju ešte využil v práci, ale momentálne už nie je príležitosť. Je to určite hendikep nevedieť svetový jazyk, nevedieť sa dorozumieť za hranicami, ale v situácii, že by som bol čisto odkázaný na znalosti cudzieho jazyka, som, našťastie, nebol. Momentálne sa na štúdium cudzieho jazyka nechystám, ale možno niekedy... Na škodu by to nebolo, ale človek je lenivý. Aj s časom je to horšie, človek je pracovne vyťažený.
Adriana Onderíková: Na strednej škole som sa učila štyri roky angličtinu. Ako-tak ju ovládam. Porozumiem, napokon, teraz sa jej trochu venujem so synom, ktorý sa ju učí na základnej škole, ale robí mi problém komunikovať po anglicky, keď nekomunikujem často. Máme ponuku v škole, na ktorej robím, že ako zamestnanci si budeme môcť jazyk vylepšiť, takže uvažujem nad tým, že sa v angličtine trochu zdokonalím. Spomínam si na príhodu, keď som ešte ako študentka stopovala. Zastavil nám „tirkár“ a povedal nám: Teraz vám pustím muziku „silent“. My sme čakali, čo nám ide pustiť a až neskôr sme sa dovtípili, že nám nepustí nič, keď sme si uvedomili, že „silent“ znamená ticho...
Roman Klein: Čosi si pamätám z ruštiny ešte zo školy, ale je toho málo. A z češtiny... (smiech). Skúšal som angličtinu, ale nepodarilo sa. Už na staré kolená, asi pred piatimi rokmi. Za tri mesiace som sa ju naučil a za mesiac zabudol. Bol to základný kurz. Pokračovať? Na cudzí jazyk si spomeniem, iba keď som v zahraničí a neviem sa dohovoriť, inak mi nechýba. Samozrejme, že mi za našimi hranicami chýba, ale zväčša som cestoval s „cestovkou“, takže bolo o mňa postarané. Nevyskytli sa situácie, že by som si nedokázal poradiť, ale cudzí jazyk by sa určite zišiel. No čo už, človek je lenivý...
(moj, schv)
