Divadelný ochotnícky súbor Ľuda Zelienku pri DK ŽSR vo Zvolene
Jaroslav Kvapil
Jozef Mokoš n Marián Kološta
Princezná Púpavienka
poetická hra
Výtvarná spolupráca:
Veronika Hamplová
Šerm: RICASSO Zvolen
Hudobná spolupráca:
Stella Kardhordová
- Kováčiková a. h.
Réžia:
Marián Kološta n Milan Krnáč
S. Popundová, V. Hamplová, M. Krnáč, R. Kropilová, J. Klembas (primátor v hre), M. Kusein (primátor v živote) M. Zárecký (medzi nimi) L. Chrappová, D. Paulov, P. Tomaščíková, M. Plavcová, D. Böhm, J. Tkáč, Ž. Mičianová. Čupiaci: A. Kozárová, M. Kološta (šéf súboru a DK ŽSR) M. Mojžišová, A. Turčan (lektor)
Jedného zimného podvečera obklopený jemnou srsťou bieleho snehu (žeby Púpavienkini bratanci?) som sa uberal do Domu kultúry na - ako sa vraví - divadlo. Vedel som, že sa opäť stretnem s Princeznou Púpavienkou, ktorú som pred približne štvrťstoročím režíroval v DJGT Zvolen. Bol som plný skromného očakávania. Skromného preto, lebo táto poetická hra je mimoriadne náročná, je v nej veľa šifier, veľa tajomstiev, veľa z rozprávok a veľa z legiend... a veľa zo života púpavienkových ľudí. Po predstavení som vychádzal z Domu kultúry dojatý, prekvapený a zasiahnutý. Divadelný súbor nadšených, prevažne mladých zvolenských amatérov (amatér = ten, čo má rád svoju činnosť) ponúkol totiž nevšedný zážitok – ľudské srdce a číru tvorbu. V plytkej dobe suterénnych pseudo-zábavných produkcií je priam terapeuticky nutné pripomínať skutočné hodnoty ľudskej fantázie. Fantázie, pretavenej do tvaru, ktorý má zmysel, architektúru a pointu. Tá pointa je totiž v občianskom postoji ku skutočnosti a je obzvlášť cenné, že tento plnohodnotný postoj zaujali tvorcovia inscenácie Princeznej Púpavienky.
„Púpavienka, vráť sa, vráť!
Púpavienka, kde sa túlaš?
Už ti šijú biely šat,
Už ti šijú biely rubáš,
Púpavienka, vráť sa, vráť...!“
... spieva Tuláčka v menovanom predstavení.
Áno, Púpavienka, vráť sa, vráť - a pripomeň zmysel pre to najpodstatnejšie: poéziu v skutočnosti a skutočnosť v poézii...
Andrej Turčan
