Mikuláša na námestí dážď takmer zlikvidoval

Zvolen - Ak sa šestnásteho decembra k dažďu pridá sneh a do toho fúka vietor, je dielo skazy dokonané. Vianočné trhy na Námestí SNP vo Zvolene boli jednoducho nanič. Šomrali zákazníci a ešte viac obchodníci. Prví sa radšej ponáhľali domov a druhí sa snažili zlákať každého okoloidúceho. Vykrikovali, lákali na dobroty, no väčšinu zababušených ľudí, ktorí sa hnali námestím s dáždnikmi v rukách, neoslovili. „Je to slabé,“ povedal nám chlap predávajúci medovinu. Zákazníkov neoslovila dokonca ani hriata medovina. Do počasia zapadla ideálne, lenže piť horúcu medovinu, keď človeku steká za golier dážď alebo topiaci sa sneh... „Zajtra neprídem,“ povedal predavač medoviny, ktorý prišiel do Zvolena z Veľkého Krtíša. Keď je zlé počasie, ľudia menej kupujú, menej jedia a pijú. Nechajú si to na doma. V ďalšom stánku vyzerala štvorica predavačiek rozpačito. Klobásy, jaternice, varené víno alebo punč? Takejto ponuke by málokto odolal. A množstvu ďalších dobrôt tiež. Veľký stánok si rozložili pri ľadovej ploche. „Je tu asi štvrtina zákazníkov oproti minulým rokom,“ hovorí predavačka. Napriek piatkovému neúspechu sa chystali pokračovať v predaji aj v sobotu. Do Zvolena prišli z Banskej Bystrice.

Hračky pre deti z domovov

Nespokojná odchádzala z vianočných trhov Mária Žaarová. „Počasie odradilo predávajúcich. Preto je ich menej ako po minulé roky. Sneh však patrí k tejto dobe,“ hovorí. Do centra mesta prišla s vnukom kvôli trhom. Zároveň doniesli hračky. „Pre detské domovy,“ dodáva pani Mária. Trhy a akcia Dedo Mráz na námestí alebo zbierka hračiek, ktorej partnerom bol aj náš týždenník, mali spoločného nepriateľa – počasie! Všetci, ktorí mali doma nepotrebné hračky, ich mohli doniesť a pomôcť tak deťom v domovoch. „Priniesol som starý trúbiaci volant, auto, lietadlo a zopár plyšákov,“ hovorí desaťročný Jakub Haaz. Už sa s nimi nehráva a v rodine je vraj najmladší, takže ich nemá komu darovať. Doma si nechal iba vysielačky, raketoplán a umelé nože.

Šťastie za tridsať korún

Imelo vraj prináša šťastie. Predavačovi imela ho však neprinieslo. Rovnako opustený stánok, zákazníci sa pri ňom zastavili iba tu a tam. „Vo Zvolene som už tretíkrát, no takéto slabé to ešte nebolo,“ hovorí Patrik Romančík. Ako trhovník je na jarmokoch od septembra. „Nezbohatnem, no nejako to vydržím,“ dodáva. Predával síce rôzne drevené výrobky, najlepšie sa však predávalo práve imelo. Za tridsať korún. Šťastie za tridsať korún je dobrý obchod. Imelo, ktoré predával, vyrástlo pri Malackách, hoci predavač prišiel do Zvolena z Oravy. Počasie mu obchod skomplikovalo. „Možno nie som stratový... Povedzme, že je to na nule,“ dodáva. Napriek mizernému obchodu sa nesťažoval: „Patrí to k nášmu životu.“

Milan SUJA