Spomedzi zvolenských uchádzačov o titul Superstar sa zatiaľ prebojoval najďalej. Porota ho pustila do ďalšieho kola, ktoré bolo v Bratislave. Tam, ako sám hovorí, pohorel na povinnej skladbe Dnes od Tublatanky. „Nesadla mi,“ priznáva osemnásťročný sympaťák Rasťo Král, účasť v Superstar však neľutuje. „Bola to dobrá skúsenosť. Mohol som sa porozprávať s mediálne známymi ľuďmi a zistiť, akí naozaj sú. Okrem poroty sa tam pohybovali aj finalisti prvej Superstar. Sú v pohode, ale vidieť na nich, že pred kamerami to hrajú. Napríklad Adela s Pycom pôsobia na televíznej obrazovke ako zohraný tandem, ktorý si skvele rozumie, v súkromí sa však‚ veľmi nemusia‘.“
Na castingu v Banskej Bystrici sa predstavil so staršou rockovou skladbou Runaway Train od anglickej kapely Soul Asylum. „Počítal som s tým, že väčšina sa bude prezentovať s piesňami, ktoré ‚bežia‘ teraz a že niektorú možno bude spievať každý druhý, preto som siahol po staršej skladbe.“ Zaspieval aj z Lásky od Gladiátora a zaujal. Jednoslovný verdikt poroty „Postupuješ!“ ho rozvášnil. „Bol to úžasný pocit. Pamätám si, že keď som vyšiel z dverí, začal som od radosti skákať. Keď som sa videl v televízii, neveril som, že som to ja. Použili to aj do upútavky, že šialenstvo začína...“
Nápad prihlásiť sa do Superstar prišiel spontánne. „Boli sme raz von, naša partia. Ktosi len tak zo srandy povedal, poďme do Superstar! Prihlášku sme si podali piati, na casting sme však išli len traja, ja a ešte dve kamarátky. Tie však vypadli hneď na začiatku, televízny štáb, ktorý robí výber, ich nepustil ani pred porotu. Prvým sitom prejdú dve skupiny; takí, o ktorých si myslia, že majú talent, a potom tí, ktorí nevedia spievať vôbec, aby sa mal divák na čom zabaviť a aby mali z čoho zostaviť Hviezdnu rotu.“
Porotcovia sa zhodli, že Rasťo je vhodný typ do súťaže aj vďaka svojmu imidžu. „Bolo to veľmi emotívne, už si nepamätám presne, čo mi povedali. Habera hovoril čosi také, že mám dobrú farbu vlasov a že keď budem na sebe pracovať, dalo by sa z toho niečo vytrieskať. Pripomienky mala akurát Jana Hubinská. Vytkla mi techniku spevu, no tá je tam najväčšia ‚odborníčka‘ na spev. Ona jediná mi hlas nedala, Viršík, Habera a Lučenič ma však posunuli ďalej.“
Keď mu v ďalšom kole v Bratislave povedali, že končí, bol taký vyčerpaný, že smútok necítil. „Ten sa dostavil neskôr, na druhý deň ráno, keď som sa vyspal, ale rýchlo prešiel. Povedal som si, mám nové skúsenosti a vyskúšal som si, ako chutí svet v žiare reflektorov. Keď som sa v zákulisí rozprával s Haberom a Lučeničom, upozornili ma, na čom mám popracovať. Bola to dobrá škola. Sami mi však povedali, že Superstar nie je veľmi o super speváckom talente, ide skôr o to, ako sa kto dokáže predať. Boli lepší, aj horší odo mňa a tí horší sa možno viac tlačili pred kamery. Ja som mal obrovskú trému a keď išla kamera, radšej som sa jej vyhol.“
Väčší dôraz prikladá Rasťo inej skúške, maturite, ktorá ho čaká za niekoľko mesiacov. „V Superstar o nič nešlo, maturita však musí byť, tá má posunie v živote ďalej.“ Študuje na drevárskej priemyslovke, uberať týmto smerom sa však v živote nemieni. Rozhodol sa pre spevácku kariéru. Chce si založiť skupinu hrajúcu tvrdší pop-rock, aj preto už trištvrte roka chodí na hodiny spevu k finalistke prvej Superstar Júlii Smolkovej.
Napriek krátkej televíznej popularite Rasťa spoznávajú na ulici. Aspoň mladé baby. Zistil to aj nedávno, keď cestoval zo školy autobusom a skupina asi dvanásťročných dievčat bola z neho doslova „hotová“. „Prekvapuje ma, že ma spoznali, pretože na televíznej obrazovke som sa mihol možno na tri sekundy,“ hovorí. Priznáva tiež, že priateľku nemá, a tak – dievčatá – máte šancu...
Ľuba MOJŽIŠOVÁ
