Steny jeho dielne zdobí niekoľko vypreparovaných hláv. Jaroslav Hronec je tiež poľovníkom, svoje úlovky však nepreparuje, vraj na to nemá čas. Napokon, zverinec, ktorý má v dielni i v dome, je naozaj bohatý. Foto: moj
Ján Hronec, ktorý je momentálne jediným preparátorom vo zvolenskom a detvianskom regióne, sa špecializuje na poľovnú zver. Našu, aj africkú. Z poľovnej zveri preparoval všetky druhy, z našej najčastejšie srncov, muflónov, danielov, občas jeleňov a medveďov a ako bonus aj malú opičku a tiež obyčajnú myš. „Dnes je to jednoduchšie, metódy sa zdokonalili,“ hovorí. „Kedysi pod kožou zostávala lebka, na ktorú sa naniesla sadra alebo modelárska hlina. Bol to náročnejší systém, pretože koža sa musí vo finále dotvoriť. Aby hlava vyzerala prirodzene, musia sa na nej vymodelovať záhyby. Dnes používame hotové modely. Do Európy prišli z Ameriky, ja ich kupujem v Rakúsku alebo Nemecku.“ Modely zhotovené z polyuretánovej peny, ktorá sa používa pri zatepľovaní okien, sú takmer presnou kópiou pôvodných zvierat v rôznych pózach. Jeden vyjde okolo 110 eur (zhruba 4300 Sk). Umelé sú tiež oči, ktoré preparátori používajú. Vyzerajú ako pravé, laik ich možno ani nerozozná. Pár očí vyjde na 600 – 800 korún. Konečná suma za preparovanie závisí od veľkosti hlavy, v prípade jeleňa je to od 10 - do 14-tisíc korún. „Napríklad kamzíka podľa nášho cenníka vypreparujem za 5-tisíc korún, v Rakúsku zákazník zaplatí v prepočte na našu menu okolo 20-tisíc. My sa však musíme prispôsobiť našim podmienkam.“
J. Hronec mal zákazníkov aj zo zahraničia, nebolo ich však veľa. „Potreboval by som väčšiu propagáciu, vlastnú webovú stránku, zatiaľ však na to nemám peniaze.“
Steny jeho dielne zdobí niekoľko vypreparovaných hláv, vrátane afrických. Najväčším je asi priamorožec. Africké a naše preparuje v rovnakom pomere. „Dnes už bežne chodia Slováci poľovať do Afriky. Kým sa však ku mne koža dostane, ubehnú minimálne štyri mesiace, niekedy aj rok, podľa toho, v ktorej časti Afriky ho ulovia.
Modely zhotovené z polyuretánovej peny, ktorá sa používa pri zatepľovaní okien, sú takmer presnou kópiou pôvodných zvierat v rôznych pózach.
Ak to tamojší hygienik schváli, kožu preparátori v Afrike zakonzervujú. Odtiaľ spravidla putuje do Rakúska, kde ju veterinár podrobí kontrole, či vyhovuje normám Európskej únie, až potom sa dostane na Slovensko.“ To už je koža mimoriadne presušená, preparátor ju preto musí v chemickom roztoku rozmočiť, aby s ňou mohol pracovať. Aj koža zveri z našich lesov musí určitý čas postáť v konzervačnom roztoku. Podľa J. Hronca u nás preparované zvieratá majú svoju kvalitu. „Vydržia dlho, nemá sa na nich čo pokaziť. Pravda, ak sa majiteľ o ne dobre postará. Istá zákazníčka, preparoval som jej líščiu kožu, prišla prácu reklamovať, vraj sa jej rozpadáva. Bolo z nej cítiť močovinu. Príčinou bol jej pes, ktorý si na líške robil nevyhnutnú potrebu.“
Jaroslav Hronec je tiež poľovníkom, svoje úlovky však nepreparuje, vraj na to nemá čas. Napokon, zverinec, ktorý má v dielni i v dome, je naozaj bohatý.
Ľuba MOJŽIŠOVÁ
