Brigádny generál Juraj BARÁNEK
Zvolen - Vzdušné sily majú od začiatku novembra nového veliteľa. Generálmajora Jozefa Dunaja vystriedal 31. októbra vo funkcii jeho zástupca, brigádny generál Juraj Baránek. Hoci sa o odchode trochu špekulovalo, podľa nového veliteľa išlo o plánovanú výmenu. Dunaj bol vo funkcii sedem rokov a chystá sa do diplomatických služieb – mal by byť vojenským pridelencom Slovenska vo Veľkej Británii.
Potrebujeme nové lietadlá. Ale za čo ich kúpime?
Vzdušné sily, to je celý komplex techniky, objektov a ľudí, od protivzdušnej obrany až po špičku – stíhacích pilotov. Práve stíhačky sa v médiách najviac spomínajú. Problém sa dá zhrnúť do jednej vety. Potrebujeme nové stíhačky, no nemáme na ne peniaze. Niekoľko rokov diskusií neprinieslo zásadnejší obrat. Naozaj potrebujeme nové stíhačky? „Samozrejme, že by bolo ideálne vymeniť starú techniku za novú a modernú. Otázka znie, či na to máme,“ dodáva veliteľ Vzdušných síl Juraj Baránek. Slovenská vláda sa rozhodla pre lacnejšie riešenie a v súčasnosti už s pomocou ruských technikov a špecialistov amerických firiem – dodávateľov nového prístrojového vybavenia sa lietadlá modernizujú v leteckých opravovniach Trenčín. Hoci zmodernizovanie lietadiel stojí veľa – viac ako dve miliardy, nakoniec nám vraj veľa aj ušetrí. Prvá fáza rekonštrukcií je skončená, čaká sa ešte na vylepšenie palúb a systémov. Lietadlá dostanú nové prístroje, od nového navigačného vybavenia až po toľko diskutovaný systém na rozpoznanie vlastných a cudzích lietadiel. Naše lietadlá by mali mať najmodernejší rozpoznávací systém.
Počet letov by sa mal zvýšiť
Budú po modernizácii naše stíhačky menej hlučné? Vydýchnu si obyvatelia okolitých obcí? „Nie, menej hlučné určite nebudú. Nikto ešte nevymyslel na stíhačku tlmiče,“ hovorí s úsmevom veliteľ Baránek. Podľa neho dokonca hlučnosti pribudne, pretože momentálne lietajú naši piloti veľmi málo a to treba zmeniť. Počet letov by sa mal zvýšiť asi o tridsať až štyridsať percent. Ani tak sa ľudia z okolia nemusia báť, že sa vrátia do obdobia, keď na letisku boli usalašené dva ruské pluky. Ak sa hlukové zaťaženie v najbližšej dobe zvýši, stále to bude iba desať percent hlučnosti z čias socialistickej minulosti.
Človek iba zapne a vypne autopilota
Piloti stíhacích lietadiel nezarábajú zďaleka toľko ako piloti dopravných lietadiel. Napriek tomu nemajú Vzdušné sily núdzu o pilotov. Sám Juraj Baránek je podobne ako jeho predchodca tiež pilotom. Nelieta už síce na Mig-och, občas si však ešte vyskúša, aký je to pocit popreháňať sa oblakmi v podzvukovom L-39, čiže v Albatrose. Že by však musel nasadnúť do bojového stroja, to si nevie v súčasnosti predstaviť. „Jedine ak by som ostal posledným pilotom,“ dodáva s úsmevom. Vedel by však presadnúť do dopravného stroja s 500 cestujúcimi? „Ak vie pilot lietať, nie je zložité prejsť na iný typ lietadla,“ dodáva. Navyše v dopravnom lietadle je väčšina pilotáže v réžii autopilota. Človek doslova iba zapne autopilota a po pristátí ho vypne. Hoci pilot v dopravnom lietadle na svojho plechového kolegu viacmenej iba dozerá, musí vedieť s lietadlom lietať za akýchkoľvek podmienok. Vo viacerých situáciách si stroj sám neporadí. Autopilot sa používa aj pri stíhačkách, napríklad Su – 22 bola schopná s autopilotom ísť až na pristátie, hoci to bolo zakázané. Autopilota musel pilot vypnúť vo výške 50 metrov. Problémom bolo, že systém nedokázal vylúčiť bočný vietor.
Milan SUJA
O zostrelení dopravného lietadla rozhoduje minister
Hrozba teroristických útokov zmenila aj slovenské Vzdušné sily. Keď teroristi dokázali dopravnými lietadlami zrovnať so zemou Svetové obchodné centrum v New Yorku, prečo by nedokázali zaútočiť napríklad na náš prezidentský palác alebo budovu parlamentu? Naša vláda už pred summitom Bush – Putin rozhodla o tom, že minister obrany môže dať rozkaz na zostrelenie dopravného lietadla. „Rozhodne síce minister, no najskôr sa všetko vyhodnocuje,“ hovorí veliteľ Juraj Baránek a dodáva: „Keď vysadí lietadlu spojenie, stáva sa útok pravdepodobným. Pokiaľ letí vo svojom koridore, koná iba civilný orgán riadenia letovej prevádzky.“ Zároveň sa prijímajú prvé stupne opatrení u vzdušných síl OS SR. Ak smer predsa len zmení, štartuje stíhačka a na základe vizuálneho spojenia kontroluje lietadlo. Potvrdený nepriateľský úmysel môže skončiť až zostrelením lietadla. Nehľadiac na to, že je plné nevinných ľudí. Vojna s terorizmom určila kruté pravidlá.
(ms)
Každý to rieši inak
Slováci modernizujú staré MIG-y, Česi si prenajali švédske Gripeny. Na desať rokov a čo potom? Poliaci prechádzajú na F-16, hoci si stále nechávajú aj staré ruské stíhačky. Maďari tiež počítajú s prechodom na Grippeny. O výmene stíhacích lietadiel uvažujú aj ďalší z našich susedov – Rakúšania, kým ich vymenia za Tajfuny, majú od Švajčiarov požičané F-5-ky. Každá krajina rieši ochranu svojho vzdušného priestoru inak.
Za ochranu vzdušného priestoru si budú pobaltské štáty platiť. Chránia ich lietadlá členských štátov NATO. „Investujú do infraštruktúry letísk a na nič iné im peniaze neostávajú,“ dodáva veliteľ Baránek. U nás sa o takejto možnosti ani neuvažovalo.
