V rómskej osade, ktorá leží v kopcoch za obcou Čekovce, sa schyľovalo k tragédii. V kamennom polozbúranom dome bez dverí a okien, s deravou podlahou a strechou, ktorá drží pokope silou vôle, bez akéhokoľvek nábytku a vybavenia, žila Valika s najmladšou dcérou Barborkou. Päť starších detí skončilo v detskom domove. „Mali sme už dlhšie indície, že ani o toto dieťa sa nestará, pije a dcéru celé hodiny necháva samú v kríkoch pri dome,“ hovorí Mária Podlesná. „Do osady sme chodili každé dva týždne, ale vždy sme ju našli pri dieťati. Až raz nebola doma a tak sme vošli do chalupy. Tu nik dvere nezamyká. Počuli sme detský plač a keď sme poskladali z gauča asi štyri paplóny, našli sme pod nimi Barborku celkom vysilenú. Márne sme hľadali jej matku po osade. Nik nevedel, kde je. Dievčatko bolo špinavé, smradľavé, telíčko malo doštípané od bĺch a iného hmyzu. Museli sme ho zobrať do nemocnice vo Zvolene,“ opisuje sociálna pracovníčka najstrašnejší pohľad, aký sa jej naskytol. Akoby to nestačilo, ešte dodáva: „Údajne sa u Barborky prejavoval aj alkoholový syndróm. Mali sme podozrenie, že matka ju chová grísom vareným vo víne.“
Načo je takej žene dieťa?
Krkavčiu matku sme aj my márne hľadali. Akoby sa po nej zľahla zem. Obyvatelia rómskej osady len mykli plecom a konštatovali – „Nie je tu“. Aspoň kusé informácie nám poskytla Mária Kováčová: „Počula som, že je v Krtíši, že tam má nejakého chlapa, s ktorým žije.“ Obyvatelia osady nemajú dobrú mienku o „malej“ Vale, ako ju volajú. Z ich slov je jasné, že alkohol je jej každodenným spoločníkom a okrem neho chlapi. „To je hanba aj povedať,“ okúňa sa suseda, keď sa pýtame na Valin spôsob života. „Ktorého chlapa chytí, s tým ide. Muž sa jej obesil pred dvomi rokmi, ale ona to už robila takto aj pred tým. Celá dedina vie, čo je zač,“ dodáva. Jej slová nepriamo potvrdila ďalšia suseda, keď zazrela na svojho muža, asi šesťdesiatnika a položila mu otázku, na ktorú zjavne nečakala odpoveď – „Aj tebe chýba, však? Aj tak ťa už pustila k vode.“ Vala vraj mala vždy túlavé topánky. Jeden deň bola doma a potom zmizla, hlavne v zime, kedy sa v rozpadnutom dome nedalo vydržať. „Načo je takej dieťa? Ani o jedno sa nestarala. Čo s takou ženou? Veď už nie je na nič súca. Na nič! Stále je ožratá a ktovie, či už nečaká ďalšie,“ rozhorčene konštatuje Mária Kováčová.
V kamennom polozbúranom dome žila Valika s najmladšou dcérou Barborkou...
Je šokujúce, že dieťa prežilo
Barborka sa narodila ako nedonosená a tomu zodpovedala aj jej pôrodná váha. Mala len 2460 gramov. Keď ju sociálne pracovníčky doniesli do nemocnice, vážila iba 3640 gramov. „Ako šesťmesačné dieťa mala vážiť minimálne päť až šesť kilo, keďže nedonosené deti z nízkou pôrodnou hmotnosťou rýchlejšie priberajú ako donosené,“ povedal nám primár detského oddelenia zvolenskej nemocnice Igor Janičina. Potvrdil, že nízka váha dievčatka bola jasnou známkou podvýživy. „Dôkazom toho, že podvýživa nebola spôsobená chorobným stavom, bol pobyt v nemocnici. Barborka po dvoch dňoch, keď sa zbavila infektu, začala plynulo priberať. Za týždeň pribrala približne kilogram. Pri takomto hmotnostnom dobiehaní by sa jej váha mohla za mesiac zvýšiť aj o dve kilá. Okrem toho dieťa v deň prijatia na naše oddelenie malo extrémne špinavú kožu s vyrážkami po celom tele. Namiesto plienok malo omotanú len handru, ktorá bola precikaná, zapáchajúca, tmavohnedej až sivej farby. Dieťa bolo zahlienené, z nosa mu vytekali soplíky a v ústach malo pleseň. Základné životné funkcie však malo v norme. Stav dievčatka bol šokujúci a je zarážajúce, že za daných okolností prežilo,“ dodal.
Matka je obvinená z týrania
Keď sa Barborka v nemocnici zotavila, previezli ju do dojčenského ústavu. Podľa informácií Márie Podlesnej v súčasnej dobe je už v pestúnskej starostlivosti. Nezodpovedná matka čelí trestnému stíhaniu za opustenie dieťaťa, týranie blízkej a zverenej osoby a tiež za zanedbanie povinnej výživy. Na prvé súdne pojednávanie sa nedostavila, druhé je vytýčené na december tohto roku. „Malá“ Vala zrejme bude donútená zanechať doterajší spôsob života, lebo je pravdepodobné, že ju súd odsúdi na dva až osem rokov.
J. SCHVARZBACHEROVÁ
