Zvolen - Nedávna akcia slovenských ozbrojených síl „Aspoň jeden deň byť vojakom“ mala ohlas. Armáda predstavila život profesionálnych vojakov priamo na Námestí SNP vo Zvolene. Prišli školáci, prišli zvedavci, celý deň patrilo námestie vojakom. Minulý týždeň bola na rovnakom námestí iná akcia. Ako sám názov „Ani deň byť vojakom“ hovorí, bola zameraná proti armáde a zbraniam. Hlavným organizátorom bol Peter Kurčík a s ním pár nadšencov, ktorým sa zapáčila protivojenská myšlienka. Pridali sa organizácie ako Sloboda zvierat, Greenpeace a Amnesty international. „Neodsudzujeme armádu ako takú, často pomáha pri rôznych katastrofách. Peniaze, ktoré do nej dávame, by som skôr prerozdelil medzi hasičov,“ hovorí Peter Kurčík. Podľa neho s nami nemá kto bojovať. Najmä nie z okolitých štátov. Okrem toho vraj naša armáda míňa nehorázne peniaze na nepodstatné veci. „Napríklad akcia, ktorú robili v meste, musela stáť strašne veľa. Boli tam celý deň armádni zamestnanci, ťažká technika...“ Práve to Petra Kurčíka vyprovokovalo. Okrem toho ho zarazil prístup k deťom. „Deti tam behali a hrali sa na vojakov. Vtedy som sa rozhodol,“ dodáva P. Kurčík. Podobne ako armáda urobila pre deti zaujímavé hry, sa snažili hrami prilákať pozornosť detí aj protiarmádni aktivisti. Detský kútik, v ktorom si mohli malí návštevníci kresliť obrázky s protivojnovou tematikou, však zíval väčšinou prázdnotou. Ani environmentálne hry ich nepritiahli. Mali síce výchovný charakter, no napriek tomu to zvolenské školy nezaujalo. Okrem detského kútika premietali v stane protivojnové a ekologické filmy. Pri akcii podpisovali ľudia petíciu za kontrolu obchodu so zbraňami.
Milan SUJA
Detské hračky - pištole, meče samopaly
Každý chlapec sa hral na vojakov a túžil aspoň raz držať naozajstnú pušku. „Vychovávali nás k tomu. Preto sme takí...,“ dodáva Peter Kurčík zo Zvolena. Sám je študent a vlastné deti sú preňho hudbou budúcnosti. Už teraz je však rozhodnutý vychovávať ich protivojnovo. Či sa mu to podarí, je otázne. Veď ponuka v hračkárstvach je z tretiny až polovice spojená so zbraňami a vojnou. Či už ide o laserový meč budúcnosti alebo repliku pištole z čias Divokého západu. „Výchova je základ, čo dávame teraz deťom, je možno až osemdesiat percent zásad a pravidiel, ktorými sa budú riadiť po celý život,“ dodáva.
(ms)
Je armáda potrebná?
„Svet je plný katastrof... Štát ako taký ochranu nepotrebuje, veď sme v aliancii a Európskej únii, takže neviem, od koho by nám hrozilo napadnutie,“ hovorí študent Peter. Podľa neho by peniaze na armádu mali byť využité účelovo, aby sme neplatili niekoľko desiatok tisíc vojakov, ktorí ležia niekde v kasárňach. Ani súčasná profesionálna armáda vraj nemá požadovanú úroveň a potrvá roky, kým ju bude mať. Sám nebol na vojne a nepovažuje to za nutnosť. „Je to strata času, dnes potrebuje človek čo najskôr zarábať peniaze,“ dodáva. A že sa niekedy chlap, ktorý nebol na vojne, neoženil? „Neverím, že na vojne z chlapca urobia chlapa.“ Pani Margita Dubová má podobný názor, armáda by tu mala byť a pomáhať riešiť mimoriadne situácie, napríklad v prípade živelných pohrôm. „Možnože profesionálna armáda bude mať najmä takéto poslanie,“ hovorí pani Margita. A vojenčina bola skôr o vnútornom dozretí mladého človeka ako o výchovnom prostredí, ktoré by z chlapcov automaticky vyrábalo chlapov. Dôchodca sediaci na lavičke niekoľko metrov od stolíka mladých aktivistov mal podobný názor ako oni. „Myslím si, že armáda nie je potrebná. A naša, či slovenská alebo československá, v podstate ešte nikdy nebojovala,“ hovorí sedemdesiatpäťročný Jozef. Zapáčila sa mu myšlienka, ako v niektorej z pobaltských krajín zabezpečuje ochranu vzdušného priestoru aliancia. Samozrejme, za peniaze. Je to vraj lacnejšie ako mať vlastné sily. „Slovensko nemá kto napadnúť. A keby, hádam by nám pomohli tí, s ktorými sa teraz kamarátime,“ dodáva Jozef. Sám bol na vojne dva roky, tiež na vojenčinu spomína ako na stratené roky, ktoré mu nič nedali.
(ms)
