Zvolenský inštruktor potápania F. Kaliský "zarezáva" v egyptských letoviskách.
Egypt navštívil prvýkrát v deväťdesiatom roku s priateľmi. Na autách sa vybrali na dobrodružnú cestu. „Krajina na mňa veľmi zapôsobila,“ hovorí Zvolenčan Fero Kaliský. Netušil, že sa do Egypta vráti a bude v ňom dokonca pracovať. Dvadsaťpäť rokov sa venuje športovému potápaniu a keď sa mu v e-mailovej schránke objavila ponuka na prácu inštruktora potápania, neváhal. Dnes učí v egyptskom letovisku základy potápania slovenských a českých turistov.
Kurz trvá päť dní
Turistov vraj možno rozdeliť do dvoch skupín. Jedni vyhľadávajú odpočinok, ďalších zaujímajú historické pamiatky. Viacerí neodolajú možnosti pozrieť sa pod hladinu Červeného mora. Potápačský kurz trvá päť dní, o dva dni menej ako u nás. More je veľmi teplé, má okolo 27 stupňov a preto sa za deň dá absolvovať viacero ponorení.
Teroristi zaútočili
Príjmy z turistiky sú druhým najväčším príjmom krajiny, aj preto sa na turistické centrá zamerali teroristi. „Po dvoch týždňoch klesol počet turistov na pätnásť percent kapacity Sharm El Sheikhu. Bola to obrovská rana, hoci postupne sa to stabilizovalo,“ dodáva F. Kaliský. Hrozby ďalších útokov spôsobili, že do letovísk sa ľudia iba veľmi pomaly vracali. V súčasnosti je počet turistov rovnaký ako pred teroristickými útokmi.
Bez noža, bez rukavíc...
Červené more nie je veľmi hlboké a preto sa dajú pod vodou navštevovať vraky lodí. Tie sú väčšinou zabezpečené a vyčistené, aby sa potápačovi náhodou niečo nestalo.
Polostrov Sinai je chránenou oblasťou a na cípe je dokonca národný podmorský park. Hoci Egypťania majú neporiadok na súši, more si chránia. Potápači majú zakázané nosiť nože, čo je napríklad proti našim predpisom. Okrem toho nesmie mať potápač ani rukavice. Oba zákazy majú potápačom zabrániť odlamovať koraly. Veď jeden centimeter koralu rastie dvadsať rokov. Máme to v sebe – z dovolenky si chceme doniesť domov suvenír. Egypťania však vedia svoje. Letoviská, ktoré turisti a potápači objavili skôr, dnes pod vodou vyzerajú ako púšť. Za krásou mora treba ísť aspoň dvadsať kilometrov, pri letovisku nie je na čo pozerať. Za poškodenie koralov v podmorskom parku sú veľké pokuty, za niektoré druhy, napríklad za červený koral, by rýchlo šupli turistu do egyptského väzenia.
Dusík ako narkotikum
Pri športovom potápaní by nemal nikto ísť hlbšie ako štyridsať metrov. Každého skúsenejšieho potápača to však láka. Vraj zbytočne. Čím väčšia hĺbka, tým je v mori menej živočíchov a väčšia tma. Najviac krás je medzi desiatimi a tridsiatimi metrami. „Vo väčších hĺbkach ľudia strácajú kontrolu nad sebou a hrozí im smrť. Stovku ešte nikto so stlačeným vzduchom neurobil. Dusík, ktorý je vo vzduchu, pôsobí na organizmus ako narkotikum,“ dodáva F. Kaliský. Narkotické účinky dusíka vraj pôsobia rovnako ako alkohol. Človek je doslova ako opitý. Na druhej strane, kto zvláda väčšie množstvá alkoholu, zvláda aj väčšiu hĺbku. Na rozdiel od alkoholu, narkotické účinky sa pri vynáraní strácajú. Hovorí sa, že potápači sú medzi športovcami v spotrebe alkoholu na treťom mieste za horolezcami a jaskyniarmi.
Maiga nakoniec pod hladinu nešiel
Inštruktor nesmie zobrať do kurzu človeka, ktorý má zdravotné problémy. Pre nováčika väčšinou stačí zdravotné prehlásenie. Ak má problémy, musí absolvovať prehliadku u športového lekára. „Nie je pravda, že iba najzdravší ľudia sa môžu potápať. Niekedy mali potápanie zakázané napríklad alergici. Lekári si dávali otázky, prečo by nemohli, keď vo vode dýchajú z fľaše čistý vzduch. Čistejší ako vonku nad hladinou,“ hovorí František Kaliský. Sám inštruktor o tom však nemôže rozhodnúť. Medzi účastníkmi potápačských kurzov sa občas objavia slovenské alebo české celebrity. Učil napríklad Slováka Ibrahima Maigu. Ten, hoci potápanie veľmi obdivoval, nakoniec pod hladinu nešiel. Mal strach. Najmladší, ktorého v kurze mal, bol deväťročný chlapec z Poľska – už znalý základov potápania, najstarší bol 62-ročný boháč Arab Mohamed. Fero Kaliský si v Egypte vychutnal aj miestne lahôdky. V centre, ktoré sa mu stalo prechodným domovom, mu ukuchtili špeciálnu rybiu večeru. Druhý večer bol jedálniček vo Ferovej réžii – vyrobil harule s majoránkou, ktorú vypátral u Zvolenčanky Katky. Fero Kaliský radí: „V Egypte sa môžete živiť ovocnými džúsmi. Čerstvo odšťavené ovocie neublíži, je vynikajúce a hygienické. Zelenine sa radšej vyhnite, tú musia hnojiť a nepýtajte sa ma, čím...“
Aspoň päťdesiattisíc korún
Potápanie nie je práve najlacnejším špásom. Potápačská výstroj sa dá kúpiť od päťdesiattisíc korún vyššie. Cena novej sa odvíja od značky a tiež kvality. Záleží na tom, na aký účel potápač výstroj potrebuje. Či sa bude potápať v teplej morskej vode alebo má v pláne preskúmať krásu studených slovenských jazier. Vývoj ide v tejto oblasti dopredu prudkým tempom. Keby potápač chcel držať krok s moderným trendom, musel by výstroj meniť aspoň raz za pol roka. Aj inštruktor potápania Fero Kaliský priznáva, že ani po dvadsiatich piatich rokoch potápania nemá všetko svoje a niektoré veci si požičiava.
Milan SUJA
Pri žralokovi nerobte prudké pohyby
Predstava stretnutia so žralokom naháňa každému strach. „Každý, kto sa stretol so žralokom pochopil, že je to úplne o niečom inom,“ hovorí potápač Fero Kaliský. Podľa neho treba vedieť, ako sa správať v prítomnosti žraloka. To platí všeobecne aj o iných podmorských živočíchoch, veď nielen žralok je nebezpečný. Fero Kaliský sa pri žralokovi už ponáral a preto sme sa spýtali, ako sa zachovať, keď sa objaví žraločia plutva... „Je rozdiel pri stretnutí potápača a plavca so žralokom. Najviac útokov je práve na plavcov. Žralok si ho dosť často spletie s raneným zvieraťom alebo s tuleňmi. Radou číslo jedna je – žiadne prudké pohyby. Rovnako ako v prípade zúrivého psa aj toto zviera vycíti, keď máte strach,“ hovorí. Ako zachovať pokoj, keď sa blíži žralok? Útek je vraj zbytočný, žralok patrí k najrýchlejším tvorom.
Pozeral sa ako mu trhajú kamaráta
Stretnutie potápača so žralokom je vraj najväčším zážitkom. Niektorí ho preto vyhľadávajú. Zvolenčanovi Ferovi Kaliskému sa to podarilo na piaty pokus: „Kým som ho nestretol, mal som obrovský strach. Musím povedať, že to bolo stretnutie s veľmi inteligentným tvorom.“ Štatistiky boli priaznivé, v oblasti v ktorej pracuje, nedošlo k útoku na potápača dvadsaťpäť rokov. Vlani však zaútočil žralok na plavca, ten zomrel pri prevoze do nemocnice. Do štatistík nezapočítali útok žralokov na dvoch Poliakov, z nich jeden útok neprežil. „Išlo o technické potápanie nad sto metrov. Ten, čo prežil, priznal, že útok vlastne sami vyprovokovali, pretože žraloka štrajchli harpúnou,“ dodáva F. Kaliský. Kladivohlavé žraloky sa pohybujú väčšinou v húfoch a takto zaútočili na jedného z poľských potápačov. Druhý sa z piatich metrov pozeral ako mu trhajú kamaráta. Po vynorení bol v šoku a skončil na psychiatrii. Až po dvoch mesiacoch bol schopný vypovedať. Keď už raz žralok vyskúša ľudské mäso zistí, že je celkom jedlé. A zaútočí znova. Kým však človečinu neskúsi, má strach, že mu zvláštny tvor v pestrofarebných plavkách môže ublížiť.
(ms)
