Tipovacia liga zvyšuje predaj novín
Každý pondelok ráno sa čitatelia pristavujú pred zvolenským Priorom pri kolportérovi Petrovi Tryznovi a noviny MY Žurnál, ktorými je obložený, putujú jeho prostredníctvom z balíkov do ich rúk. On je aj prvým človekom, ktorý sa dozvie reakcie na obsah najčerstvejšieho vydania. „Najčastejšie frflú, že v novinách je veľa reklamy,“ hovorí a jedným dychom dodáva: „Napriek tomu sa noviny predávajú dobre. Veľa čitateľov si pochvaľuje, že s čerstvými informáciami dostanú aj televízny program.“ Jeho ďalšie slová potvrdzujú, že Slováci sú súťaživý národ a poteší ich každá maličkosť, ktorú vyhrajú. Zvlášť vtedy, keď ide o futbal. (Veď do futbalu a politiky sa rozumie každý?!) „Keď je futbalová sezóna a v novinách beží tipovacia liga, predávajú sa mimoriadne dobre,“ konštatuje kolportér.
Noviny sa najlepšie predávajú, keď svieti slnko
„Žurnál, kúpte si Žurnál,“ ozýva sa Trhovou ulicou vo Zvolene. Hlas Martina Lalíka láka okoloidúcich k jeho stolíku, na ktorom má aj naše noviny. A ľudia sa pristavujú, ba niektorí pred tým, ako si noviny kúpia, v nich aj listujú. „MY Žurnál sa predáva dobre, oveľa lepšie ako iný zvolenský týždenník,“ hovorí. I keď sa vraj s ním zákazníci o obsahu novín veľmi nerozprávajú, hlavné je, že sa naň nesťažujú. Jediné, na čo si pri ich predaji posťažoval, bolo počasie. „Najlepšie sa predáva, keď svieti slniečko. Ak prší, každý len uteká. Vtedy predám menej.“
S mikulášskou čiapkou to ide lepšie
Karin Brezová je jedinou ženou - kolportérkou našich novín. Na rozdiel od svojich kolegov nemá stále miesto, ale najčastejšie ju čitatelia stretnú na poliklinike vo Zvolene, kde predá aj najviac novín. „Keď noviny chvíľu meškajú, vítajú ma so slovami – Kde ste? Veď je už pol ôsmej,“ smeje sa Karin a zároveň sa teší, že má verných klientov. MY Žurnál si tu nekupujú len sestričky a lekári, ale hlavne pacienti. „Sú aj takí, ktorí aj keď nejdú k lekárovi, prídu si sem noviny odo mňa kúpiť.“ Skúsenosti Karin hovoria, že naše noviny sa najlepšie predávajú v pondelok. „Iné dni v týždni je to slabšie, lebo si ich môžu čitatelia kúpiť aj v ktoromkoľvek novinovom stánku,“ vysvetľuje. „Vlani v zime som nosila na hlave mikulášsku čiapku so zvončekom. V nemocnici to bolo spestrenie, lebo ľudia tam celý rok nevidia žiadnu zmenu. Dokonca ma pochválili za dobrý nápad. Mnohí očakávali, že tento doplnok budem nosiť aj v lete. Ale v lete predsa nie je Mikuláša!“ A ešte niečo chcela Karin, aby sme napísali do novín: „Svoju prácu mám nadovšetko rada. Nemenila by som ju za žiadnu inú.“
(schv)
