Zvolen - Pred rokom Mesto zrušilo školu v Môťovej, lepšie povedané, zlúčilo ju so VII. ZŠ na sídlisku Sekier. Namiesto žiakov začala priťahovať rôzne živly. A tie sa na nej podpisujú veľmi svojsky. Minulý týždeň niekto úmyselne založil v škole požiar.
Prvý oznam polícii hovoril o tom, že v škole niekto rozbíja okná. Bolo krátko po trinástej hodine. Nebolo by to prvýkrát, ešte v júli niekto rozbil okná na telocvični. Na miesto sa dostali dve hliadky mestských policajtov a jedna štátna. Okná nerozbíjal vandal, tie praskali od horúčavy – z budovy sa totiž už valil čierny dym. Hasiči, ktorí prišli vzápätí, nevedeli, kam skôr skočiť. Plamene šľahali z knižnice, dym sa valil z telocvične... Celkovo narátali päť rôznych ohnísk požiaru. Nebolo pochybností, že nejde o náhodu alebo skrat elektrického vedenia. Niekto chcel premeniť školu na ruiny. Tri dni po požiari je na dvore pokoj. Iba mladík v hasičskej uniforme pokojne kráča ku bráne. Je členom dobrovoľného hasičského zboru v Môťovej, neprišiel hasiť ale strážiť. Hasiť nebolo čo, strážiť áno... „Pravdaže, včera som tu tiež chytil decká. Raz boli traja, raz dvaja,“ hovorí Milan Vránsky. Dvanásť, trinásťročné decká akurát vynášali zo školy staré televízory, reproduktory, gramofóny... Jeden rozbitý je pred dverami, ostatná stará elektrotechnika je ešte vo vnútri. Skôr ako sa do školskej budovy stihol pustiť zub času, načali ju ľudia. Akoby škola už nemala pána, akoby patrila všetkým... Začalo sa rabovanie, kovové veci dostávali „nohy“. Kde skončili, nemusíme vôbec pátrať – v zberných surovinách. „Všetci sa bojíme, čo sa zo školy stane. Mesto s tým už asi nespraví nič, nebude chcieť do budovy investovať peniaze,“ dodáva hasič. Zabezpečenie školy ešte pred požiarom prejednávalo mestské zastupiteľstvo, no bez výsledku. Mreže by museli dať na všetky dvere a okná, čo nie je lacné. Porozbíjané okná, otvorené dvere, stopy po požiari... Už ani bývalí žiaci by možno nespoznali, kde drali nohavice. Ako bude bývalá škola vyzerať o pár mesiacov si môže domyslieť každý. Stane sa útočiskom pre bezdomovcov, stane sa strašidelným hradom. Uprostred sídliska! Nemožno sa čudovať, že sa obyvatelia Môťovej boja. Veď podobne, s prispením vandalov, chátra celý areál. „Niekedy sme sem chodili hrávať basketbal. Potom niekto odtrhol koše,“ dodáva mladý hasič. Polícia veľa nezmôže, to by musela byť v škole hliadka dvadsaťštyri hodín sedem dní v týždni. A tak neostáva iné iba rátať ďalšie škody. Milan SUJA
