Zvolen - Fakľový pochod Slovenskej pospolitosti v predvečer výročia Povstania sa zaobišiel bez výtržností. V pohotovosti bolo štrnásť mestských policajtov, pätnásť štátnych a obďaleč čakalo na prípadný zásah aj tridsať príslušníkov poriadkovej jednotky z Banskej Bystrice.
Do Zvolena pricestovalo okolo 60 členov tejto extrémistickej skupiny, oblečenej do čierneho a skandujúcej heslá na slávu Jozefa Tisa, podľa nich „najlepšieho a jediného slovenského prezidenta.“ Pochodovali od autobusovej stanice cez Kozačekovu ulicu na námestie, kde mali asi hodinový míting. Fakľový sprievod s päťmetrovým odstupom nasledoval „biely pochod“ – skromná, asi 20-členná skupina Zvolenčanov, ktorá takto ticho protestovala proti ich názorom a ktorá, ako nám povedal jeden z jeho účastníkov Boris Kršňák, „preferuje iný spôsob života a jej názorom je, na rozdiel od Slovenskej pospolitosti, tolerancia a znášanlivosť.“
Slovenskú ideu prišli do Zvolena prezentovať samí mladí ľudia, vrátane piatich dievčat. Rečnili na námestí pri „valaške“; časť z nich vytvorila medzi zvedavcami a svojimi členmi nepreniknuteľnú hranicu strážnikov. Jedného z nich staršia dáma oslovila, vraj „keď už ste takí spravodliví, povedzte aspoň, odkiaľ ste,“ mladík však naďalej na ňu pozeral bez slova s kamennou tvárou.
Rečník za búrlivého skandovania svojich prívržencov narážal na „postupnú, nenásilnú maďarizáciu južného Slovenska“. „Žiadajú čoraz väčšie práva – na úkor nás, Slovákov, súčasná vláda si však zakrýva oči, aby nenastal koaličný rozkol! Slovensko si ale nedáme!“
„Ani my!, zaznelo zo skupiny „bieleho pochodu“. „Vyzlečte si svoje čierne gardistické uniformy, fašisti!“
Ostalo len pri slovných provokáciách, policajti vo Zvolene zasahovať nemuseli. Vodca Slovenskej pospolitosti Marián Kotleba, ktorý je stredoškolským učiteľom (učí na gymnáziu v Banskej Bystrici), pripustil viaceré fyzické útoky na túto skupinu, dodal však, že „ak niekto siahne k hrubému násiliu, rovnako hrubé budú aj následky“. Na otázku, prečo sa necháva nazývať vodca, povedal, že „toto oslovenie vychádza zo stanov pospolitosti a ich porušenie si nemôžeme dovoliť. Je to starý slovanský a slovenský názov pre niekoho, kto vedie určitú skupinu. Tak prečo nepoužívať slovenský názov?“ Keď sme sa ho opýtali, koľko členov má Slovenská pospolitosť, lakonicky skonštatoval: „Myslím, že to nie je zaujímavá otázka ani pre noviny, ani pre televíziu.“
(moj)
