SLIAČ. Na prelome stredoveku a novoveku sa v historických dokumentoch začínajú objavovať prvé zmienky o liečivých prameňoch pri Zvolene. Súvisia s obnovením mestských výsad, ktoré Zvolen dostal od uhorského kráľa Bela IV. v roku 1243.
V opise hraníc panstva sa spomínajú pramene na ľavom brehu Hrona, ktoré miestni z obcí Hájniky a Rybáre volali Teplice – podľa ich teplej vody. Trvalo však ešte celé stáročia, kým tu na svahu pri Rybároch vznikli kúpele.
Účinky prameňov si najskôr všimli miestni, neskôr ich začali navštevovať aj významnejší ľudia zo širokého okolia. Len málokto dnes vie, aké osobnosti kúpele v minulosti navštívili.
Toto o známych miestach tuší len málokto
Aj dobre známe budovy, pamiatky či historické lokality ukrývajú tajomstvá, o ktorých sa nehovorí. O nich je náš seriál, ktorý odkrýva málo známe fakty a informácie o dobre známych miestach. Prevedieme vás kuriozitami, zaujímavosťami a záhadami, ktoré sa na verejnosť doteraz nedostali. Takými, o ktorých tuší iba málokto.
Do kúpeľov prišli aj veľké mená
V roku 1478 navštívil liečivé pramene samotný uhorský kráľ Matej Korvín so svojou manželkou Beatrix a početným sprievodom. Chceli sa na vlastné oči presvedčiť o povesti, ktorá hovorila o zázračnej sile vody. Bola to historicky prvá návšteva panovníka na tomto mieste a správa sa rýchlo rozšírila po celej krajine.
Ľudia si dodnes rozprávajú povesť, že sa kráľ so sprievodom v prameni aj vykúpal. Po kúpeli mal povedať, že sa cíti ako znovuzrodený, a vyhlásil, že práve tu by sa mali postaviť kúpele, ktoré by pomáhali chorým z celej krajiny.
Na Mateja Korvína spomína aj názov lúky „Na Kráľovskej studni“ v rybárskom chotári. Hovorí sa, že počas poľovačiek v týchto končinách tam kráľ často táboril so svojou družinou.
„Dobré správy o rybárskych kúpeľoch sa šírili ďalej. Voda z teplých prameňov získavala čoraz zvučnejšie meno v blízkom i vzdialenom okolí. Od polovice 17. storočia prichádzalo sem mnoho chudobných i bohatých ľudí, ktorí sa spoliehali na ich liečivé účinky,“ opísal milovník histórie a autor viacerých publikácií Emil Šimončík.
Záujem o pramene neustále rástol, a preto úrady monarchie začali robiť kroky na zlepšenie kúpeľov. K ich rozvoju prispeli aj vzdelaní a vplyvní muži, ktorí o nich písali odborné práce a šírili ich dobré meno.
Podporu mali aj od panstva Zvolenskej stolice, ktoré sa snažilo kúpele zviditeľniť aj za hranicami monarchie. Začiatkom 19. storočia tu pribudli prvé hotely a ďalšie kúpeľné objekty.
Okrem liečivej vody začali návštevníkov lákať aj správy o dobrom ubytovaní, strave a krásnej prírode Pohronia. Aj vďaka tomu sa sliačske kúpele stávali čoraz známejšími v celom Rakúsko-Uhorsku.
Dvakrát prišla aj Němcová
Božena Němcová, známa česká spisovateľka, navštívila Sliač dvakrát – v rokoch 1852 a 1855. Prvý pobyt trval len pár dní, no o tri roky neskôr tu strávila dlhší čas na liečebnom pobyte.
„Na tento jej poskytol 250 zlatých český šľachtic Kolovrat, žijúci vo Viedni. Koncom augusta 1855 odcestovala B. Němcová z Prahy a cez Bratislavu, Levice a Banskú Štiavnicu prišla do Hájnik pod Sliačom,“ ozrejmil Šimončík.
Najprv navštívila miestneho farára Štefana Záhorského a potom sa ubytovala v hoteli Buda (dnes Bratislava). Záhorský jej počas pobytu pomáhal a dokonca jej zabezpečoval obedy aj smotanu na raňajky.
Němcová sa zaujímala o život ľudí v Rybároch a Hájnikoch, no písala aj o účinkoch tunajšej vody. V liste manželovi uviedla, že pri kúpaní sa jej voda zdala ľadová, ale postupne ju zahrievala až tak, že mala pocit, akoby sedela v horúcej vode.
Na Pustom hrade našli stopy po Mongoloch aj šperky zo stredoveku. Výskum priniesol prekvapenia Čítajte Na Sliači zároveň tvorila – začala písať poviedku Pohronská vesnica a rozprávku Soľ nad zlato, ktorú jej rozpovedala kúpeľná slúžka. V článku Kraje a lesy vo Zvolensku sa zmienila aj o miestnych prameňoch a o tom, ako ich využívajú obyvatelia.
Po ukončení liečebného pobytu navštívila viaceré mestá na strednom Slovensku a stretla sa s významnými dejateľmi, medzi nimi s J. Franciscim-Rimavským, J. Chalupkom, S. Chalupkom, G. K. Zechenterom či Š. Daxnerom.
Jej kroky však sledovala uhorská polícia, ktorá ju v októbri 1855 zatkla a vypovedala zo Slovenska. Hoci sa sem chcela vrátiť, už sa jej to nikdy nepodarilo.
Na pobyt Boženy Němcovej na Sliači dodnes spomína pamätná tabuľa, ktorá pripomína, že tu liečila svoje neduhy a hlásala československú vzájomnosť.
Tvoril tu aj Hviezdoslav
Na Sliači sa liečil aj velikán slovenskej poézie Pavol Orságh Hviezdoslav. Dlho panovali nejasnosti, či tu skutočne pobudol. „V básnikových pozostalostiach sa však našla i báseň, ktorá je svojím obsahom úzko spätá so sliačskymi kúpeľmi,“ povedal Šimončík.
Podľa spisovateľa a diplomata Tea Florina navštívil Hviezdoslav Sliač v roku 1913, krátko pred vypuknutím prvej svetovej vojny. Potvrdzuje to aj pohľadnica s týmto dátumom, ktorú básnik poslal svojej manželke priamo zo Sliača.
Jeho pobyt dnes pripomína pamätná tabuľa s bustou na budove liečebného domu Slovensko. Osadili ju pri 50. výročí básnikovej smrti v roku 1971 a jej autorom je sochár Ladislav Berák zo Žiliny.
Vansová tu oslavovala jubileum
Významná slovenská prozaička, prekladateľka a etnografka Terézia Vansová sa narodila 18. apríla 1857 vo Zvolenskej Slatine. Svoje vzdelanie získala najprv v rodisku, neskôr študovala na súkromnej škole v Banskej Bystrici a v Rimavskej Sobote.
Od roku 1919, po manželovom odchode do dôchodku, žila v Banskej Bystrici, odkiaľ často navštevovala Sliač. Život jej neprial a uštedril jej mnohé kruté rany, ktoré sa snažila zmierniť literárnou tvorbou a spoločenskými aktivitami.
Medzi jej zásluhy patrí napríklad založenie rodinnej školy a miestneho odboru Živena v Banskej Bystrici.
Vláda schválila výstavbu atletických hál, najviac peňazí smeruje do Zvolena Čítajte V sliačskych kúpeľoch oslávila v roku 1937 svoje 80. narodeniny. Oslavu organizoval spolok slovenských žien Živena zo Zvolena, slávnostný prejav predniesol spisovateľ Jozef Cíger Hronský.
Pri tejto príležitosti bola stará aleja Svornosť – nachádzajúca sa západne od skleníka – premenovaná na Aleju Terézie Vansovej. Finančný výnos z podujatia venovali do fondu spisovateľky. Vansová rada sedávala pod mohutnou lipou, ktorá stála južne od administratívnej budovy.
„Do lipy udrel blesk a zostalo z nej iba torzo. Dnes namiesto nej rastie uprostred kamennej obruby nová mladá lipa. Tak ako tá prvá, i táto nesie meno Lipa Terézie Vansovej,“ doplnil spisovateľ.
Priatelil sa aj so Sládkovičom
V druhej polovici 19. storočia pôsobil v obciach Hájniky a Rybáre významný národný buditeľ, pedagóg a kňaz Štefan Záhorský.
Bol podporovateľom slovenských podujatí, študentov a spolupracoval so štúrovcami. Za kňaza bol vysvätený v roku 1840.
V roku 1849 sa stal súčasťou delegácie, ktorá predložila cisárovi Františkovi Jozefovi I. prosbopis slovenského národa, požadujúci uznanie Slovenska ako samostatného územia.
V apríli 1852 sa stal správcom farnosti v Hájnikoch, kde prijímal významné osobnosti a počas pobytu Boženy Němcovej sa prejavil ako štedrý hostiteľ.
Záhorský bol blízkym priateľom Andreja Sládkoviča, ktorý ho často navštevoval. Sládkovič mu po smrti venoval Žalospev Na mohyle Štefana Záhorského.
Pochvaľovali si aj iné významné mená
Sliačske kúpele si už od 19. storočia získali povesť miesta vhodného na liečbu a odpočinok, čo prilákalo množstvo významných osobností z rôznych oblastí.
Medzi prvými bol Jozef Russegger, salzburgský geológ, botanik a cestovateľ, ktorý pôsobil ako správca majetku cisárskej banskej a lesníckej krajiny na strednom Slovensku. Zároveň sa stal aj hlavným dozorcom sliačskych kúpeľov.
Uvedomoval si potenciál kúpeľov a inicioval ich rozvoj, pričom kládol dôraz na ochranu prameňov a vybudovanie kúpeľného parku s promenádami a cudzokrajnými drevinami.
„V čase jeho pôsobenia na Sliači prebiehala výstavba prvých hotelov (Buda a Pešť). Hoci prírodné prostredie Sliača bolo čarovné, bolo potrebné ho skultivovať. J. Russegger sa prvý pokúsil o vybudovanie kúpeľného parku,“ opísal Šimončík.
Sliač neobišli ani Jozef Habsburský s manželkou Dorotte či arcikňažná Hildegarda s manželom Albrechtom.
Po požiari v Banskej Štiavnici vstáva krov z popola. Používajú ručne kresané trámy a tisíce dubových kolíkov Čítajte Do Sliača prichádzali aj významní slovenskí dejatelia a umelci. Dvakrát sa tu liečil Ján Kollár, slovenský básnik, politik a jazykovedec, a to v rokoch 1825 a 1847, pričom svoj pobyt považoval za prínosný pre zdravie. „Po dvoch týždňoch pobytu v kúpeľoch hovorí o čerstvosti a posilnenom zdraví.“
Po jeho smrti sa na kúpeľný pobyt dostala aj jeho manželka Frederika. „Pobyt Jána Kollára v sliačskych kúpeľoch pripomína na liečebnom dome Bratislava pamätná tabuľa s reliéfom básnika od akademického sochára Pavla Dobríka z Banskej Bystrice,“ dodal spisovateľ.
Podobne sa tu liečil cirkevný a politický dejateľ Pavol Jozeffy, ktorý tu v rokoch 1842 a 1845 čerpal zdravie a oddych. „Druhýkrát sa liečil v sliačskych kúpeľoch v roku 1845, keď ho často navštevoval z blízkych Rybár A. Sládkovič,“ ozrejmil Šimončík.
Medzi ďalšie literárne a umelecké osobnosti patrili Franz Grillparzer, viedenský básnik a dramatik, ktorý strávil na Sliači dve letá, či maďarskí literáti János Arany a Imre Madách, ktorí sem prišli v lete 1862. Bývali v liečebnom dome Buda (dnes Bratislava).
„Osobné dokumenty a listová korešpondencia uložené v Múzeu kultúry Maďarov na Slovensku v rodnom kaštieli Imreho Madácha v Dolnej Strehovej približujú životnú cestu, vzájomné stretávanie a osobitné priateľstvo oboch literátov.
Približujú ich pobyt v Pešti, Dolnej Strehovej a na Sliači. Dotýkajú sa udalostí vtedajšej doby,“ doplnil spisovateľ.
Slovenský maliar Karol Ľudovít Libay, autor litografií a krajinných obrazov, pravidelne navštevoval kúpele a zachytil ich atmosféru aj vo svojich dielach.
Sliač pritiahol aj ďalších vznešených hostí. V roku 1885 sem zavítala srbská kráľovná Natália s manželom Milanom Obrenovičom a synom Alexandrom, neskorším srbským kráľom.
„Azda ani jeden kúpeľný pobyt nevzrušil kúpeľných hostí a služobníctvo tak, ako keď sem prišla kráľovná Natália. Zrejme bola s pobytom v kúpeľoch spokojná, lebo už o rok prišla druhýkrát.“
Nekúpali sa v spoločných bazénoch, ale v objednanej medenej vani, ktorú umiestnili v hoteli Buda.
Archeológovia odkryli pod podlahou kostola zvyšky dávnej svätyne, prekvapil ich hrob dieťaťa Čítajte
Kraj začne s opravou ďalších ciest, plánuje aj výstavbu cyklotrasy. Projekty si vyžiadajú milióny eur Čítajte
