ZVOLEN. Žehlenie dnes vnímame ako rutinnú domácu prácu, história tejto činnosti siaha do hlbokej minulosti. Už pravekí ľudia nachádzali spôsoby vyhladzovania.
Kurátorka a etnografka z Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene Stanislava Cúthová vysvetľuje, že presne určiť, kedy, a v ktorej krajine vznikla prvá žehlička, nie je úplne možné.
No archeologické nálezy dokazujú, že ľudia po stáročia hľadali spôsoby, ako látky vyhladiť a udržať ich v dobrom stave.
„Archeológovia nachádzajú dôkazy, že už v praveku sa používali rôzne spôsoby uhladzovania. Napríklad sa zachovali flisované tuniky či tvrdené zástery z Egypta, z čoho možno usúdiť, že už vtedy existovali prvopočiatky žehlenia,“ približuje Cúthová.
Predpokladá sa, že na uhladzovanie vtedy slúžili drevené nástroje, ku ktorým boli pripevnené bronzové platne zohriate v ohni, kamene či dokonca kosti z mamutov. „Tieto náradia sa postupne opotrebovali, takže sa nezachovali, poznáme ich len z nálezov a predpokladov,“ dodáva kurátorka.
Najstaršími vyhladzovacími nástrojmi boli kusy kameňa, dreva alebo skla s hladkou stranou. Postupne sa aj v Európe začali objavovať rôzne kamenné a sklenené hladidlá.
Okres na strednom Slovensku čaká najväčšia investícia do ciest za posledné roky Čítajte Zaujímavosťou je, že podobné, len s trochu iným tvarom sa vyrábali ešte koncom 19. storočia.
Zaujímavé sú aj metódy z Ázie. V Kórei sa používali „žehličky“ v tvare hrnca alebo panvice, do ktorých sa vložila zmes žeravých uhlíkov a piesku, a potom sa nimi po pokropenom plátne posúvalo. Tento spôsob síce fungoval, ale hrozilo poškodenie textílie aj popáleniny.
V Číne zasa navlhčený textil rozprestreli na hladkom kameni alebo navinuli na drevený valec a poklepkávali po ňom drevenými valcovými nástrojmi, podobne ako u nás prali dievčatá a ženy bielizeň v potoku na kameni a búchali po ňom piestikmi.
Mangľovanie a mechanizácia v Európe
„Prvotný mangeľ bol drevený valec, na ktorý sa navinula vlhká látka a ten sa váľal po ploche,“ hovorí Cúthová. V roku 1790 Angličan skonštruoval dutý valec s vyhrievanou železnou vložkou, ktorý kombinoval vlhkosť, tlak a teplo. Na týchto troch princípoch vznikla samotná myšlienka žehlenia.
O dva roky neskôr v Nemecku tesársky majster prišiel s konštrukciou pripomínajúcou šijací stroj, s mechanizmom, ktorý proces žehlenia zrýchlil a vznikli mangľovacie stroje s dvoma valcami oproti sebe poháňanými kľukou, ktorých obsluha už bola jednoduchšia.
Žehličky sa postupne rozdeľovali podľa spôsobu ohrevu a tvaru. Niektoré mali duté telo a vyhrievaciu vložku z nahrievaného železa, iné boli vyrobené z jedného kusu železa a používali sa hlavne v krajčírstve.
„Tieto žehličky boli veľmi ťažké, často vážili viac než tri kilogramy, a jedna z tých, ktoré máme v múzeu, má až deväť kilogramov,“ dodáva Cúthová.
Najstaršie vystavené žehličky z konca 19. storočia. (zdroj: Simona Vozafová)Americké inovácie a bezpečnosť
Na prelome 19. a 20. storočia sa objavili žehličky, známe ako „americké“, s vymeniteľnými a tepelne izolovanými rúčkami. „V roku 1871 vznikol americký patent, za ktorým stála žena – išlo o prvú žehličku s odpojiteľnou rúčkou, ktorá bola od tela žehličky izolovaná azbestom,“ hovorí kurátorka.
V 19. storočí sa rozšírili aj leštiace žehličky, ktoré nielen vyrovnávali, ale aj dodávali textilu lesk. Ľudia používali tiež žehličky so žeravými uhlíkmi, ktoré boli nebezpečné – vznikali splodiny, hrozilo popálenie.
Pokusy o riešenie tohto problému viedli k žehličkám komínovým, potom k liehovým a k plynovým modelom.
„Mali primontovanú hadičku a boli napojené na zdroj plynu. Ten išiel priamo do tela žehličky, alebo boli nepriamo vyhrievané plynom, kde sa žehlička dávala do stojanu, ktorý bol napojený na plyn. Keď boli napojené na hadičky, museli si dávať pozor s pohybom, odpojením a aj na únik plynu, pretože hrozilo nebezpečenstvo požiaru či výbuchu“ opisuje.
Elektrická revolúcia
Prvá elektrická žehlička bola patentovaná v roku 1882 v New Yorku a rýchlo sa rozšírila aj do Európy. Zdroj tepla bol prakticky neobmedzený, pribúdali funkcie ako regulácia teploty či naparovanie.
Na Slovensku sa elektrické žehličky vyrábali od roku 1933 v závode Coburg Trnava. „Vtedy však elektrifikácia nebola samozrejmosťou, takže sa predaj neujal. Výroba sa pozastavila a obnovila až v roku 1955, v rovnakom závode, ale už pod názvom Kovosmalt. Výroba bola prevzatá z národného podniku Elektro Praga Hlinsko,“ vysvetľuje Cúthová.
Podnik vyrobil približne 1,5 milióna žehličiek vrátane známeho modelu ET207 a najpredávanejšieho typu 55N s liatinovou žehliacou platňou.
„Tento závod sa ale neskôr preorientoval na automobilový priemysel a výroba sa vrátila naspäť do českých vôd. No v tomto období boli už žehličky populárne a aj rozšírené, takže sa ich predaju darilo viac ako v 30. rokoch,“ dopĺňa.
Na strednom Slovensku našli nebezpečnú invazívnu rastlinu. Pre zdravie človeka je nebezpečná Čítajte Vymoženosti dnešnej doby už samozrejme siahajú úplne inde a rovnako ako žehlička, je bežnou pomôckou v domácnostiach aj žehliaca doska. Nebolo tomu však takto od začiatku.
Žehlilo sa spočiatku na obrovských stoloch alebo veľkých voľných plochách, až s elektrinou prišli aj žehliace dosky – najprv menšie a rôznych tvarov, postupne sa ustálil tvar, ktorý poznáme dnes.
Dnes si možno vystačíme s jednou, modernou verziou, no kedysi existovali žehličky aj na jednotlivé časti odevov alebo doplnkov, ako sú klobúky, rukavičky, goliere či puky na nohaviciach.
Každý kus oblečenia mal svoje vlastné nástroje – a to platilo dávno predtým, než sa žehlenie stalo každodennou samozrejmosťou.
Spomienky na minulosť
Zaujímavá výstava, pri ktorej si množstvo návštevníkov aj pospomína, sa koná v Lesníckom a drevárskom múzeu vo Zvolene. Bola zapožičaná od Slovenského technického múzea v Košiciach a pripravili ju kurátorky Dagmar Lobodová a Monika Jahodová.
Predstavuje fascinujúci vývoj žehličiek od začiatku 19. až do polovice 20. storočia. Návštevníci sa dozvedia o histórii žehlenia, jeho ručných aj strojových formách, spoznajú rozmanité druhy žehličiek, ktoré kedysi patrili do domácností, a objavia, že dnešné žehlenie môže byť nielen každodennou povinnosťou, ale aj zážitkom a príjemnou formou relaxu.
Zo slovenského hotela európska špička. Vždy ma tento život fascinoval, hovorí hotelier roka Čítajte
