BANSKÁ ŠTIAVNICA. Banská Štiavnica je známa svojou bohatou históriou a zachovanou architektúrou. Teraz však dostala úplne nový rozmer – vďaka moderným technológiám a umelej inteligencii ožila aj na starých fotografiách.
Autorom projektu je programátor a vývojár Daniel Kubinský, ktorý sa rozhodol rozpohybovať historické zábery rodného mesta a vytvoriť z nich pútavé videá. Výsledok spája nostalgiu s odkazom pre mladú generáciu.
„Podobné videá som videl v zahraničí a u nás sa už objavilo pár krátkych ukážok z Košíc, Banskej Bystrice či Bratislavy, ale poväčšine išlo len o 5- alebo 10-sekundové ukážky,“ hovorí Kubinský.
„Keďže Banská Štiavnica je krásne historické mesto a zaujímam sa o moderné technológie, chcel som si to vyskúšať v praxi. Chcel som ukázať, že aj naše mesto si zaslúži plnohodnotný príbeh.“
Desiatky hodín práce
Ako vysvetlil nadšenec techniky a histórie, aj keby sa to niekomu mohlo zdať jednoduché a rýchle, práca na jednom videu je časovo náročná, hrubým odhadom trvá približne 16 hodín.
„Do toho sa počíta premyslenie scenára, zber fotografií a materiálov, ich grafická úprava pre AI model, spracovanie do štruktúr modelov umelej inteligencie, tvorba klipu, časovanie hudby a finálna postprodukcia,“ opisuje Kubinský.

Nie vždy však AI spolupracuje ideálne. Objavujú sa takzvané „halucinácie“ – postavy s neprirodzeným pohybom či deformované objekty.
„Vtedy je nutné proces zopakovať a vylepšiť. Chce to trpezlivosť a zručnosti v práci s viacerými programami, od grafických editorov, cez softvér na strih videa a efekty, až po správne formulovanie promptov pre AI, aby sa na zábere zo začiatku 20. storočia neobjavilo moderné auto alebo oblečenie, ktoré v tej dobe neexistovalo,“ vysvetľuje.
Kubinský ním tiež vysvetlil, že využíva fotografie z verejne dostupných archívov, ale aj vlastnú zbierku historických pohľadníc. V Banskej Štiavnici pôsobilo množstvo fotografov a množstvo záberov je dnes voľne prístupných.
Umelá inteligencia má bohaté využitie
Autor projektu sa venuje najmä programovaniu a vývoju aplikácií, pracuje aj v oblasti reklamy, marketingu a environmentálnej informatiky. Popri tom učí na základnej a strednej škole. V umelej inteligencii však vidí oveľa širšie využitie, než len rozpohybovanie fotiek.
„Nástroje AI dokážu kolorizovať čiernobiele zábery, zlepšovať kvalitu obrazu a videa, čo umožňuje získať nové informácie, alebo zlepšiť čitateľnosť súčasných. Vision AI nástroje môžu napríklad na starých skupinových fotografiách hľadať podobnosť a identifikovať postavy a osoby naprieč veľkým datasetom fotiek,“ hovorí.
Dnes už vie umelá inteligencia z veľkého množstva videí urobiť textový prepis hovoreného slova, s ktorým sa dá ďalej pracovať, napríklad pridať titulky alebo v texte vyhľadávať. „To isté platí aj pre skeny starých dokumentov. AI v dnešnej dobe dobre zvládne tranformáciu aj písaného textu.“

Ako tiež vysvetlil, ak má umelá inteligencia k dispozícii dosť informácií, je možné pomocou jednoduchého programu vytvoriť virtuálneho muzeológa, s ktorým si môžeme písať v chate podobne, ako už dnes fungujú známe chatovacie nástroje.
Rozdiel je v tom, že takýto muzeológ by mal oveľa lepšie znalosti o miestnej histórii než bežné AI modely.
Možnosti sú podľa neho obrovské aj v kreatívnom priemysle. „Z jednej fotografie človeka vieme odvodiť, ako mohol vyzerať pred 20 rokmi alebo o 20 rokov neskôr. Dokonca môžeme oživiť celú historickú postavu s vernou mimikou a zadaným prejavom,“ dodáva.
Zaujal aj širokú verejnosť
Prezradil, že v pláne má vytvoriť aj ďalšie videá z Banskej Štiavnice či dokonca spolupracovať s inými mestami, pretože tie prvé sa stretli s pozitívnymi ohlasmi.
„Ozvali sa desiatky ľudí, ktorým sa páčila ich pútavosť. Niektorí sa pýtali na technické detaily, iní chceli rozpohybovať súkromné staré fotky – napríklad z detstva, ktoré mohli vytvoriť živú video spomienku ako darček dedovi k narodeninám, prípadne oživiť postavu pre marketing na sociálne siete. Prípadov praktického využitia je mnoho,“ hovorí Kubinský.
Hoci sa mu príbuzní ľudí z historických záberov zatiaľ neozvali, stále to považuje za možné. „Fotografie sú z rokov 1900 – 1930, takže šanca je malá. Ale ak by niekto dokázal identifikovať postavy, bolo by to skvelé,“ dodáva.
Projekt tak spája technológiu a históriu spôsobom, ktorý prináša nielen vizuálny zážitok, ale aj novú formu spoznávania minulosti.

