ZVOLEN. Slovenskí vedci upozorňujú na alarmujúci úbytok jedného z našich najvzácnejších spevavcov – strakoša kolesára.
Vedci z Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied (SAV) sledujú tento druh v teréne už tri desaťročia, no ich najnovšie poznatky sú mimoriadne znepokojujúce.
Podľa informácií, ktoré poskytla PR manažérka z Ústavu ekológie lesa SAV Eva Sládková, ak sa niečo významne nezmení, strakoš kolesár do desiatich rokov u nás úplne vyhynie.
„Strakoš je vlajkový druh, ktorý nám ukazuje stav krajiny. Človek by sa mal zamyslieť, je to taký zdvihnutý prst,“ uviedol ekológ a ornitológ Anton Krištín z Ústavu ekológie lesa SAV.
Strakoš je vlajkový druh, ktorý ukazuje stav krajiny. (zdroj: Eva Sládková )Dramatický úbytok za desaťročie
Ešte pred desiatimi rokmi vedci evidovali na Slovensku približne 400 párov tohto vtáka. Aktuálne pozorovania naznačujú, že ich populácia klesla na menej ako 150 párov.
Strakoš kolesár sa u nás vyskytuje predovšetkým v oblastiach ako Podunajsko, Podpoľanie, Poiplie, Gemer či východoslovenská nížina – ide teda o regióny, ktoré výskumníci práve detailne monitorujú.
Kde sa v lete okúpať a za koľko? Niektoré kúpaliská zdraželi, viaceré lákajú na nové služby Čítajte Strakoš kolesár je hmyzožravý spevavec, dorastajúci do dĺžky približne 20 centimetrov a vážiaci asi 50 gramov. Charakteristický je oceľovosivým operením na chrbte, svetloružovým bruškom a čiernym pásom cez oči. Hoci pôsobí nenápadne, patrí medzi svetovo ohrozené druhy.
Na Slovensku sa pravidelne objavuje už len na niekoľkých lokalitách – napríklad na dolnom toku Váhu, pri riekach Latorica a Ipeľ či v regióne Podpoľania.
Riešenia sú známe, stačí chcieť
„Jedným je klimatická zmena, ďalším ľudská činnosť. Človek totiž ničí biotopy, kde zvyknú hniezdiť. Strakoš potrebuje členitú krajinu, ale my stále viac ničíme lesy, pílime stromy, meníme hospodárením a výstavbou ráz krajiny. Keď sa k nám strakoš vracia po zime z južnej Afriky, nemá kde hniezdiť a ťažko si hľadá partnera, alebo partnerku,“ vysvetlil Krištín.
Podľa vedcov nie je záchrana strakoša kolesára nemožná, vyžaduje si však spoluprácu medzi ochranármi, vedcami, poľnohospodármi aj verejnosťou. Majitelia polí môžu pomôcť aj jednoduchými opatreniami – ponechať niektoré stromy, vysádzať nové aleje, udržiavať pasienky a nevytláčať všetky prírodné prvky z krajiny.
„Súčasťou našej práce je aj osveta. Participujeme preto na príprave náučných chodníkov, organizácií prednášok či workshopov. Keď dokončíme aktuálny monitoring, budeme mať presné tvrdé dáta a budeme vedieť, kde treba zasiahnuť,“ uzavrel ornitológ.
Zlatý prsteň mohol patriť výnimočnému človeku. Jeho drahokam prekvapil aj skúsených vedcov Čítajte
