ZVOLEN. Nie každý má to šťastie, že robí prácu, ktorú považuje za svoje životné poslanie. U pôrodnej asistentky zo zvolenskej nemocnice to však platí do bodky.
Denne sprevádza ženy najkrajším aj najnáročnejším okamihom ich života – príchodom dieťaťa na svet. Hoci si jej profesia vyžaduje nielen odborné znalosti, ale aj psychickú odolnosť a empatiu, Jana Matejová z Hriňovej ju vykonáva s úsmevom a vášňou.
„Je to náročné, ale milujem život a snažím sa žiť každý jeden deň naplno,“ hovorí pre MY noviny. Na gynekologicko-pôrodníckom oddelení pracuje od roku 2015 a pred tromi rokmi dokončila aj štúdium pôrodnej asistentky.
V rozhovore sa okrem iného dočítate:
- Ako si spomína na svoje začiatky,
- čo má na svojej práci najradšej,
- ako sa dostala k herectvu.
Popritom si plní ďalší sen, venuje sa herectvu a účinkuje v známych slovenských seriáloch, kde ako sama priznala, si už vybudovala aj silné priateľstvá.
Účinkovala napríklad v seriáloch Mama na prenájom, Druhá šanca, Dunaj, Nemocnica či vo filme o Karolovi Duchoňovi alebo aj v reklamách.
„Povolanie pôrodnej asistentky nie je len práca, je to poslanie.“
Na gynekologicko-pôrodníckom oddelení pracuje so ženami v citlivých okamihoch ich života. Sama tvrdí, že túto prácu nemožno robiť bez toho, aby ste ju cítili ako svoje poslanie.
„Musíte cítiť, že to chcete robiť. Staráte sa o ženu, ktorá nosí v sebe minimálne jeden život. Je to obrovská zodpovednosť a zároveň to najkrajšie, čo môžem robiť. Keď zaplače nový človiečik, je to najkrajšia melódia na svete,“ opisuje.
Nie všetky dni sú však plné radosti. „Nie je to len o ružových bábätkách a dokonalom pôrode. Niekedy zažívame aj smutné chvíle, našťastie, ich nie je veľa. Treba mať chuť pomáhať a byť pri zrode nového života hocikedy, vo všedný deň, v noci, ale i cez sviatky, ako sú napríklad Vianoce,“ dodáva.
Bolo jej to súdené
Pochádza z Veľkého Krtíša a dnes žije v Hriňovej. Je mamou Michaely a Michala. Pomáhať ľuďom túžila už v útlom veku, spomína, že už ako dieťa nosila svoje hračky „do nemocnice“.
„Vraj som sa ako malá hrala s oranžovou tatrovkou a vozila ľudí do ‚počiči‘, v mojom jazyku vtedy nemocnica,“ spomína s úsmevom.
Hoci ju mama chcela dať vyučiť za krajčírku, napokon ju podporila triedna učiteľka. „Povedala, že by ma bola škoda. Dostať sa na zdravotnú školu bolo vtedy ťažké, preto som bola šťastím bez seba, keď som sa tam dostala.“
Vo Zvolene sa narodilo päťsté bábätko, je ním malá Veronika Čítajte Po maturite začínala ako sanitárka na liečebni dlhodobo chorých. Až po rokoch sa jej podarilo dostať na vysnívané oddelenie gynekológie a pôrodníctva.
„Keď prišla šanca ísť študovať za pôrodnú asistentku, neváhala som. A keď som si odvádzala svoj prvý pôrod, vedela som, že toto je ono. To jednoducho ide od srdiečka.“
Podľa nej má o profesiu záujem viacero mladých ľudí, no štúdium je náročné. „Musíte vlastnoručne odviesť napríklad 40 pôrodov. Mám pocit, že ľudia na Slovensku ani nevedia, aké má pôrodná asistentka kompetencie. Často si nás mýlia s dulami,“ opisuje.
So svojimi skúsenosťami by sa mohla postaviť aj pred študentov a ukázať im, ako takáto práca asistentky vyzerá v realite. „O učiteľstve som neuvažovala, ale keď k nám prídu na prax žiačky, rada im ukazujem, čo sa u nás robí.“
