ZVOLEN. Archeológovia na Pustom hrade nad Zvolenom objavili unikátny zlatý prsteň z obdobia okolo roku 1300.
Výnimočný šperk z 18-karátového zlata zdobí vzácny drahý kameň – červenofialový zafír, ktorý podľa najnovšej analýzy pravdepodobne pochádza z ostrova Cejlón na Srí Lanke.
Takýto nález je na území Slovenska mimoriadne zriedkavý. Prsteň nie je len umelecky a remeselne hodnotný, ale poskytuje aj cenné informácie o obchodných cestách, kultúrnych vplyvoch a spoločenskom postavení majiteľa.
V článku si tiež prečítate:
- kde prsteň našli a odkiaľ pochádza
- akým spôsobom bol zhotovený,
- ale aj to, kto ho mohol vlastniť.
Drahý kameň, aký sa v stredovekých šperkoch len tak nevidí
Prsteň bol nájdený počas výskumu na Dončovom hrade Horného Pustého hradu ešte v roku 2001. Už na prvý pohľad ide o výnimočný šperk, nakoľko na prvý pohľad bolo jasné, že je zo zlata.
Podľa slov odborníkov bol však veľkým prekvapením vzácny drahý kameň - zafír, vybrúsený do výbrusu takzvaného typu kabošon. Ide o najjednoduchší typ výbrusu, keď je vrchná strana zaoblená a spodok je rovný.
Ako pre MY Zvolen doplnili, v kameni sú okrem toho vyvŕtané štyri diery, ktorých dôvod nie je známy, ale pravdepodobne sa jedná o recyklovaný kameň, predtým už možno použitý v inom šperku.
Úchyt drahokamu je tvarovaný do štvorlístka a samotný prsteň má zdobené aj ramená s vyrytými hlavami levov alebo šeliem.
„Pri skúmaní prsteňa sme nadviazali interdisciplinárnu spoluprácu aby sme zistili druh vzácneho kameňa, ako aj jeho pôvod,“ vysvetlil vedúci archeologického výskumu na Pustom hrade Ján Beljak.
Objav pod traťou, ktorý nikto nečakal. Pri Novej Bani odhalili štôlňu starú stovky rokov Čítajte Výskum preukázal, že drahokam nevykazuje známky tepelnej úpravy a svojím chemickým zložením sa najviac zhoduje s ložiskami z územia dnešnej Srí Lanky.
„Analýzy potvrdili, že zafír v prsteni je prírodný a bez tepelnej úpravy, čo zvyšuje ešte jeho hodnotu, lebo väčšina zafírov sa upravuje nielen dnes, ale aj v minulosti, aby sa dosiahol atraktívnejší vzhľad. EDXRF analýza na stopové prvky pomohla identifikovať možný pôvod zafíru,“ ozrejmil gemológ Ján Štubňa z Katedry geografie, geoinformatiky a regionálneho rozvoja UKF v Nitre, ktorý sa výskumom prsteňa zaoberal.
